Keď po prvýkrát privediete domov vášho partnera, často sa medzi ostatnými spomienkami na detstvo zrazu ocitne fotoalbum. A vy už s istotou viete, že ho vaša rodina opráši. Sedíte na gauči a tvár si schovávate do dlaní, keď tak pri listovaní v albume natrafíte na fotku, kde ste urobili niečo smiešne vo vani, keď ste mali dva.
Pomysleli ste si niekedy, aké ste mali šťastie v porovnaní s tým, ako vyrastajú deti dnes?
Môj najstarší syn odjakživa priťahuje problémy. Je to téma číslo jeden v našej rodine. Zakaždým, keď môj muž príde z roboty, si svojho syna ,,predvolá“ a už aj idú opravovať prípadne hľadať všetko, čo ,,sa“ počas dňa pokazilo, stratilo alebo premiestnilo. Často sú to chýbajúce nožnice, niekedy aj tie záhradné, nožíky, papiere, lepidlá, perá a ceruzky, ako aj šnúrky, špagáty. No miznú aj myšky od počítača, káble, baterky, skrutkovače a čo ja neviem, čo všetko ešte.
Tak už som vám na to prišla! Nebudete mi to veriť a hádam si to dám aj patentovať! Neviem, či to neponúknem nejakej tej EF BÍ AJ, alebo rovno do SÍ AJ EJ. A možno tiež do NASA. Tam by to potrebovali ako soľ. Alebo možno by sa to dalo využiť aj v medicíne???
Keď boli moje deti malé, veľmi zle jedli. To asi poznajú mnohé maminy. Lenže to moje „čudo“ vydržalo byť celý deň na takom malom množstve jedla, z čoho by iní už dávno zomreli, a pritom bolo zdravé a veselé. Takže bojovým úkolom číslo jedna bolo zabezpečiť, aby sa v tých pár gramoch dostali do bruška všetky tie proteíny, vitamíny, vláknina a iné, kým sa tam dostanú rôzne “čokokrémy” a cukríky
Vďaka deťom sa človek naučí to, čo by sa nenaučil v žiadnej škole. Niežeby som už všetko vedela. A niežeby deti boli tie „najmúdrejšie na svete“, ale ich pohľad na svet je iný ako náš, dospelákov. A tak sa aj od nich máme čo učiť.
Počuli ste už o tom? A vraj to tak má byť. Aby matka príliš nerozmýšľala nad tým, čo má robiť, ale konala inštinktívne. (To len na úvod… aby sme sa správne naladili ;))
Prechádzam archívom článkov na blogu, spomínam si na tie, ktoré ma pobavili, inšpirovali alebo nejakým spôsobom podráždili… Som si istá, že to všetko sú emócie, ktoré patria k dobrému blogu.
Spomínam si aj na článok, ktorý som písala pred viac než tromi rokmi ako čerstvá mamička. Čítam ho a rozmýšľam, koľko mám ešte času, kým sa preberie dieťa č. 2. Má pár týždňov a ja som opäť niekde tam, kde som bola pred tými tromi rokmi. Vlastne nie. Som trochu inde.
Niekedy mám pocit, že som rada, že nevidím za zákrutu. Hrozne rada by som za ňu videla, ale keď sa obzriem späť a vidím, akou kľukatou cestou som išla, vravím si: „toto sa snáď ani prežiť nedalo“. Ale som – zatiaľ ešte – tu, a to znamená, že som to prežila. V každom prípadeČítať ďalej
Poznáš ten pocit, keď ťa čaká obrovský kus práce, ktorú musíš stihnúť, pretože potom ťa čakajú ďalšie povinnosti. Niekedy sa tá práca nakopí a je super, ak máš vo svojom okolí niekoho kto ti môže pomôcť. Mám veľmi rada, keď s rodinou alebo s priateľmi môžeme spoločne pracovať na rôznych projektoch okolo domu, v byte atď. Všetko ide takČítať ďalej
Včera mal môj muž narodeniny. Nerobieva oslavy, ale teraz sa mu pritrafili okrúhliny. Trošku som ho prinútila a tak sme mu v jeho práci pripravili oslavu. Na pomoc som si zavolala Tetu. Od rána vypekala kysnuté pečivo, aby bolo čerstvé. Všetko dobre dopadlo, len som bola trochu unavená. Ale moja milá Teta sa postaralaČítať ďalej
Nie, nehovorím o jednom chlapcovi v jednej osobe. Skôr o bratoch „protipóloch“. Vyzerajú naozaj podobne. Dokonca celé roky nosili oblečenie po dvojičkách, a bolo im obom dobré. No nie sú dvojičky a ich rozmanité osobnosti to zreteľne podčiarkujú. Môj starší syn Marek sa dá nazvať obdivovaným. Je neuveriteľne slovne zdatný. Dokáže hodiny rozprávať o veciach,Čítať ďalej
Vlastne ani neviem, ako by som začala. Naše rána sú totiž veľmi prapodivné. Nepíšem to preto, aby ste nás ľutovali. Ani preto, aby ste si povedali, ako to nezvládame (čo je možno aj pravda). Píšem to len preto, lebo som rada, že dnes to vyzeralo trochu inak. A možno aj preto, aby ste boli povzbudení,Čítať ďalej
Veru, od vytrvalosti sa neupúšťa. To som si vždy vravela a pevne som si za tým stála. Je to vlastnosť, ktorú nemám a pri svojom mužovi a štyroch deťoch sa ju snažím dosiahnuť. A občas sa mi aj darí, tlačia ma k tomu okolnosti života. No v tejto jednej veci som od vytrvalosti upustila. Schválne.Čítať ďalej
Vďaka rade jednej múdrej ženy som sa rozhodla, že tento rok každého zo svojich malých kamarátov pozvem na „rande“ do kníhkupectva a nechám ich, nech si vyberú knihu, ktorú by si chceli prečítať. Každý náš výlet do kráľovstva kníh bol originálny a určite ho odporúčam všetkým mamičkám. :-D Avšak moje rande s osemročným šarvancom až takéČítať ďalej
Moja dcéra ma učí mnohým veciam. V piatom roku života má tendenciu – pekne povedané – nehovoriť veci presne tak, ako sú. Po slovensky: klame, až sa práši. Nerobím si z toho až takú veľkú hlavu v zmysle, že by som ju nazývala klamárkou a lámala nad ňou palicu. Pamätám si, žeČítať ďalej
Určite ste už počuli meno sir Nicholas Winton. Je to pán, ktorý tesne pred druhou svetovou vojnou zachránil 669 židovských detí z ČSR a poslal ich do Anglicka. Keď jeho žena po neuveriteľných 50-tich rokoch objavila kufor plný dokumentov mien detí, ktoré vďaka nemu prežili a spýtala sa, prečo o tom tak dlho mlčal, povedal,Čítať ďalej
Sedím na letisku a pozorujem dve dievčatká… Lietadlo, ktoré má o desať minút odlietať, ešte len pristáva. Dievčatká sa hrnú k oknu, aby nezmeškali ani jeden okamih z tohto pre nich spektakulárneho divadla. Z celého osadenstva pri bráne G boli asi jediné, ktoré si to užívali a to „divadlo“ nervóznych a nadávajúcich ľudí si vobecČítať ďalej
Len pred chvíľou som čítala zaujímavé tvrdenie: „ak sa musíme stále s vecami ponáhľať, aby sme ich stihli, tak sme si na seba zobrali viac, ako sme mali.“ Celý svoj život hľadám tú správnu mieru. Nebyť lenivá a vypúšťať veci len preto, lebo sa mi do nich nechce, a nebyť zavalená povinnosťami, ktoré nie súČítať ďalej
Spomínam si na ten deň často. Až ma mrazí po chrbte a ďakujem Bohu, že sa veci zmenili. Som zranená, keď si uvedomujem, aká som bola slepá. Bola som zlá sestra. Sebecká. Nebola som kamarátska. A mohlo byť neskoro… Mám rodinu. Rodičov, ktorí sa ľúbia. Brata, s ktorým som sa ako malá hrala. Brata, ktorý ma ako veľkýČítať ďalej
„Maličkosti tvoria dokonalosť. No dokonalosť nie je žiadna maličkosť.“ Nie som človek, ktorý má rád jednotvárnosť. Som prudká, impulzívna, mám veľmi rada zmenu. A predsa som pochopila, že určitý poriadok vo veciach je nevyhnutný. Ráno treba vstať, najesť sa a urobiť si svoju prácu. Pravidelne treba aj jesť a spať. I keď pravidelnosť prináša určitýČítať ďalej
Skôr ako začnem písať, by som vám rada povedala niečo o sebe. Som matkou štyroch detí. Keď som minule rozprávala známej, ako som v USA robila vychovávateľku v letnom tábore, skonštatovala: „Už rozumiem, prečo tie svoje štyri deti zvládaš ako malinu, mala si skvelú prípravu.“ Od pondelka rána do soboty rána som totiž trávilaČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať