Andrea Mikletičová

O autorovi Andrea Mikletičová

Andrea pracuje ako fyzioterapeutka a svoju prácu má veľmi rada. Okrem toho má rada ešte kopu ďalších vecí a ľudí. Patria sem hlavne traja neustále hladní chlapci, jeden skvelý manžel, veľký chlpatý štvornohý miláčik, najkrajšie západy slnka na svete na kopci za domom, jej dedinka na Morave a dobrá káva na terase. Rada cestuje, sníva a vždy má rozčítanú nejakú knižku.

Zamyslená, unavená sa vraciam z práce. Husto sneží, odbočujem z hlavnej cesty, ešte jedna dedina a budem doma. Vtom ma niečo kompletne vytrhne z letargie. Za zákrutou hneď u cesty stojí snehuliak. Ale nie obyčajný, je celý vyškerený, rehoce sa na plné kolo, tancuje, aspoň to tak vypadá a ruky (vetvy) má roztopašne rozhodené od seba.

Zdieľať

Vždy som obdivovala ľudí, ktorí majú cit pre krásno, dokážu z obyčajného urobiť výnimočné a priestor okolo nás sa zrazu ich zásahom zmení a začne byť krajší. Vyspovedala som preto Maťa Mikletiča, zakladateľa dekoračnej dielne Krajší priestor, pod ruky ktorého vyšlo už veľa krásnych vecí najčastejšie vo vintage/urban štýle, ale aj v modernom prevedení a naozaj urobilo priestor okolo nás krajším.

Zdieľať

Bolo to už dávno, čo sa mi dostala do ruky kniha od Stephena Coveyho, Sedem zásad pre šťastný rodinný život. V tom čase som už niekoľko týždňov trčala v nemocnici, a tak som mala nekonečne veľa času vysporiadať sa s touto pomerne hrubou knihou. Téma knihy ma zaujala nielen preto, že každý túži po šťastnom rodinnom živote ako po tom najlepšom, čo sa vám v živote môže prihodiť, ale aj preto, lebo na ceste bolo moje tretie dieťa a to už začínala byť vcelku poriadna rodina.

Zdieľať

Lietadlo sa pripravovalo na pristátie. Cez okienko som zahliadla krajinu podo mnou, tak inú ako tú, z ktorej som pred 15 hodinami odlietala. Opúšťala som zasneženú mrazivú krajinu, teraz som pristávala v horúcej Afrike. V AFRIKE. Musela som si to pre seba znova opakovať, aby som tomu uverila. Pristávali sme v Juhoafrickom Johannesburgu. Chystali sme sa tu stráviť Vianoce s mojou sestrou a jej rodinou, ktorá tu už žije 20 rokov. Áno, už 20 rokov jej dlžím túto návštevu a dôvod, prečo som to tak dlho odkladala je veľmi pragmatický. Buď som rodila alebo kojila alebo sme stavali dom či splácali hypotéku. Moja sestra si Južnú Afriku pre život vyslovene nezvolila, ale zvolila si za manžela Juhoafričana, a preto sa tu ocitla.

Zdieľať

Moji starí rodičia postavili dom za vojny v roku 1940. Dom leží na dlhom úzkom pozemku a z leteckého pohľadu vyzerá ako rezanec do polievky. Vpredu je pomerne veľká predzáhradka, potom dvor, zeleninová záhrada a na konci ovocný sad. A presne tam v tom sade sme postavili náš dom. Kedysi to tu vypadlo inak…

Zdieľať

Bolí vás chrbát? Asi každý človek pozná prechodnú bolesť chrbta, ale čo ak chrbát bolí denne, obmedzuje nás pri každodennej činnosti a nedovolí nám robiť veci, ktoré máme radi. To už celkom významne znižuje kvalitu života. Keď už chrbát bolí, tak liečba môže byť dlhotrvajúca a komplikovaná. Omnoho lepšie je tomu predchádzať. A keď chcemeČítať ďalej

Zdieľať

Zakaždým, keď si začínam myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu. Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a keďže som nechcela ďalšiu ozdobu na laku auta, tak som požiadala vonku postávajúceho suseda, aby maČítať ďalej

Zdieľať

Svet je plný najrôznejších syndrómov. Skoro každý človek sa môže popýšiť aspoň nejakým. Niektorí sú na ne dokonca hrdí, čím viac syndrómov, tým sú viac zaujímaví a tým viac úľav môžu získať. Takmer všetko sa môže schovať pod diagnózu. Jedna moja kamarátka má napríklad syndróm lenivosti. Jej symptómy sa začnú akútne zhoršovať keď treba čokoľvekČítať ďalej

Zdieľať

  Milujem čítať knihy, stále mám rozčítanú nejakú knihu alebo aj niekoľko naraz. A keď narazím na skvelú myšlienku, zapíšem si ju. Mám zošit plný skvelých myšlienok, nie sú moje, sú to myšlienky niekoho iného. Nechám vás nahliadnuť do mojich poznámok, možno vás inšpirujú a povzbudia tak ako mňa.   Šťastie sa skladá z úplnýchČítať ďalej

Zdieľať

Niekedy sa stane niečo, čo nás úplne ale úplne vykoľají. A niekedy je to tak ťažké, že nám ide doslova o život. Vtedy potrebujeme, aby do našeho života vstúpili hrdinovia. Hrdinovia, ktorí žiadnu slávu nečakajú. To sú práve tí ľudia, ktorí obetujú zo svojho času, pohodlia, dokonca riskujú svoje zdravie a to pre niekoho, kohoČítať ďalej

Zdieľať

Ako som sa tak pretĺkala životom, postupne som prichádzala na pár životných zásad sama, alebo mi k tomu dopomohli iní. Tak som si to začala zapisovať…, aby som náhodou nezabudla. Buď priateľský k ľuďom, pretože inak zostaneš sám a nič na svete nie je horšie ako samota. Zlé a ťažké dni v živote majú svojČítať ďalej

Zdieľať

V našej dedinke na južnej Morave, kde bývam,  máme cintorín na začiatku lesa. Vedie k nemu chodníček lemovaný brezami. Vchádza sa tam veľkou železnou bránou a zadná malá brána vedie do lesa. Chodníčky sú vysypané červeným pieskom. Uprostred je drevená lavička, kde som už nie raz sedela a rozjímala. Počuť tam šum lesa a spevČítať ďalej

Zdieľať

Dnes sme na http://www.muzom.sk, pridajte sa k nám tam! Zakaždým, keď si začínám myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou, a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu.  Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a kedže som nechcela ďalšiu ozdobu na lakuČítať ďalej

Zdieľať

“Zase bude nejaký sviatok, ani neviem aký…” zahlásila Tomášova mladučká kolegyňa. “Uhm… A kedy to bude?” Zamyslene sa spýtal zahĺbený do písania. “Sedemnásteho novembra.” Prekvapene zdvihol oči. “Počkaj, ty nevieš čo sa stalo sedemnásteho novembra?” Pre niekoho ten deň nič neznamená, pretože nestáli dlhú radu na pomaranče, nechodili si pre vysvedčenie v pionierskom úbore, nebáliČítať ďalej

Zdieľať

Keď človek cestuje, najskôr je uchvátený obrazom, krajinou a okolím. Potom zistí, že väčší zážitok prináša poznávanie ľudí, ich kultúry a spôsobu ich života a najväčší, keď pochopí a pozná sám seba. Ráno sme z hotela vyrazili skoro, aby sme stihli autobus z Jerantutu do národného parku Taman Negara. Pred tým sme sa ešte stihliČítať ďalej

Zdieľať

    Tak dlho som sa tešila na tú cestu. Ani som si nedokázala predstaviť, že ten deň, kedy odcestujeme, naozaj nastane.  Ale stalo sa a je práve  druhý deň nášho mesačného putovania po Malajzii. Sedeli sme na terase  Lake Gardens v Kuala Lumpur v areále vtáčej rezervácie, pili ovocný džús a  nasávali tropickú atmosféru.Čítať ďalej

Zdieľať

Máme doma taký zošit. Je v kuchyni, aby bol poruke a zapisujeme do neho výroky našich detí už veľmi dlho. A tak je tam zaznamenané obdobie, keď sa akurát naučili hovoriť, až po pubertálne obdobie, kedy by sme im tú pusu najradšej niekedy zalepili. Musí sa to zapísať hneď, inak to človek rýchlo zabudne aČítať ďalej

Zdieľať