Andrea Mikletičová

O autorovi Andrea Mikletičová

Andrea pracuje ako fyzioterapeutka a svoju prácu má veľmi rada. Okrem toho má rada ešte kopu ďalších vecí a ľudí. Patria sem hlavne traja neustále hladní chlapci, jeden skvelý manžel, veľký chlpatý štvornohý miláčik, najkrajšie západy slnka na svete na kopci za domom, jej dedinka na Morave a dobrá káva na terase. Rada cestuje, sníva a vždy má rozčítanú nejakú knižku.

Kniha Dalea Carnegiena Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí bola po prvýkrát publikovaná v roku 1937 a stala sa cez noc senzáciu. Doteraz zastáva významné miesto v histórii knižného trhu a je jednou z najúspešnejších medzinárodných bestsellerov všetkých dôb. Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najväčší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva, hlavne ak sa pohybuje vo svete obchodu.

Zdieľať

Začiatkom roku 2006 som dostala od mojej kamarátky Kim denník. Darovala mi ho aj s venovaním. Napísala mi ako našla tento denník, keď bola v Spojených štátoch a myslela si, že by to bolo skvelé miesto, kde môžem vyjadriť svoje myšlienky a modlitby a sledovať ako fungujú v mojom živote. Tiež jeden taký denník má a je to super.

A tak som začala písať svoj denník …

Zdieľať

Keď sme sa zverili priateľom, že sa chystáme navštíviť Izrael, tak prvá ich reakcia bola: “A nebojíte sa?” Rovnakú otázku som potom dostala opakovane od ďalších ľudí, až ma to znepokojilo. Nie, netreba sa báť, treba len rešpektovať ľudí, ktorí tam žijú, vybaviť sa na horúce púštne podnebie a zvyknúť si na všade prítomných ozbrojených vojakov a čudné postavičky ortodoxných židov.

Zdieľať

Prekročili sme jordánske hranice. Prechádzame niekoľkými kontrolami, platíme výstupný poplatok, vyplňujeme nejaké vstupné papiere. Trvá to celkom dlho. Vietor zosilnel a zdvihol všadeprítomný piesok do vzduchu. Vyzerá to ako hmla, len ho máme plné oči, cítime ho aj na jazyku a do stehien a rúk bodá ako tisíc ihličiek.

Zdieľať

Johannesburg, námestie Nelsona Mandely, ja a môj manžel.

“Pozri sa na tých černochov, na ich vlasy, neuveriteľné čo dokážu vytvoriť na hlave, najradšej by som si ich odfotila”.
“Tak si ich odfoť.”
“Už som to skúšala, ale na fotke to vôbec tak nevyzerá.”
“Musíš ísť úplne zblízka aby to vyšlo.”
“Nemôžem ich fotiť zblízka.”
“Prečo?”

Zdieľať

Nikdy som neoplývala veľkou odolnosťou. Na dlhých cestách mi bývalo zle, v nevetraných miestnostiach som odpadávala, a bez klobúčika na slnku som hneď dostala úpal. Detská lekárka uznala, že som bledá a podvýživená a predpísala mi vitamínové injekcie B12. Do liečby sa vtedy zapojili aj babičky. Každá mala iný recept.

Zdieľať

Zamyslená, unavená sa vraciam z práce. Husto sneží, odbočujem z hlavnej cesty, ešte jedna dedina a budem doma. Vtom ma niečo kompletne vytrhne z letargie. Za zákrutou hneď u cesty stojí snehuliak. Ale nie obyčajný, je celý vyškerený, rehoce sa na plné kolo, tancuje, aspoň to tak vypadá a ruky (vetvy) má roztopašne rozhodené od seba.

Zdieľať

Vždy som obdivovala ľudí, ktorí majú cit pre krásno, dokážu z obyčajného urobiť výnimočné a priestor okolo nás sa zrazu ich zásahom zmení a začne byť krajší. Vyspovedala som preto Maťa Mikletiča, zakladateľa dekoračnej dielne Krajší priestor, pod ruky ktorého vyšlo už veľa krásnych vecí najčastejšie vo vintage/urban štýle, ale aj v modernom prevedení a naozaj urobilo priestor okolo nás krajším.

Zdieľať

Bolo to už dávno, čo sa mi dostala do ruky kniha od Stephena Coveyho, Sedem zásad pre šťastný rodinný život. V tom čase som už niekoľko týždňov trčala v nemocnici, a tak som mala nekonečne veľa času vysporiadať sa s touto pomerne hrubou knihou. Téma knihy ma zaujala nielen preto, že každý túži po šťastnom rodinnom živote ako po tom najlepšom, čo sa vám v živote môže prihodiť, ale aj preto, lebo na ceste bolo moje tretie dieťa a to už začínala byť vcelku poriadna rodina.

Zdieľať

Lietadlo sa pripravovalo na pristátie. Cez okienko som zahliadla krajinu podo mnou, tak inú ako tú, z ktorej som pred 15 hodinami odlietala. Opúšťala som zasneženú mrazivú krajinu, teraz som pristávala v horúcej Afrike. V AFRIKE. Musela som si to pre seba znova opakovať, aby som tomu uverila. Pristávali sme v Juhoafrickom Johannesburgu. Chystali sme sa tu stráviť Vianoce s mojou sestrou a jej rodinou, ktorá tu už žije 20 rokov. Áno, už 20 rokov jej dlžím túto návštevu a dôvod, prečo som to tak dlho odkladala je veľmi pragmatický. Buď som rodila alebo kojila alebo sme stavali dom či splácali hypotéku. Moja sestra si Južnú Afriku pre život vyslovene nezvolila, ale zvolila si za manžela Juhoafričana, a preto sa tu ocitla.

Zdieľať

Moji starí rodičia postavili dom za vojny v roku 1940. Dom leží na dlhom úzkom pozemku a z leteckého pohľadu vyzerá ako rezanec do polievky. Vpredu je pomerne veľká predzáhradka, potom dvor, zeleninová záhrada a na konci ovocný sad. A presne tam v tom sade sme postavili náš dom. Kedysi to tu vypadlo inak…

Zdieľať

Bolí vás chrbát? Asi každý človek pozná prechodnú bolesť chrbta, ale čo ak chrbát bolí denne, obmedzuje nás pri každodennej činnosti a nedovolí nám robiť veci, ktoré máme radi. To už celkom významne znižuje kvalitu života. Keď už chrbát bolí, tak liečba môže byť dlhotrvajúca a komplikovaná. Omnoho lepšie je tomu predchádzať. A keď chcemeČítať ďalej

Zdieľať

Zakaždým, keď si začínam myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu. Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a keďže som nechcela ďalšiu ozdobu na laku auta, tak som požiadala vonku postávajúceho suseda, aby maČítať ďalej

Zdieľať

Svet je plný najrôznejších syndrómov. Skoro každý človek sa môže popýšiť aspoň nejakým. Niektorí sú na ne dokonca hrdí, čím viac syndrómov, tým sú viac zaujímaví a tým viac úľav môžu získať. Takmer všetko sa môže schovať pod diagnózu. Jedna moja kamarátka má napríklad syndróm lenivosti. Jej symptómy sa začnú akútne zhoršovať keď treba čokoľvekČítať ďalej

Zdieľať

  Milujem čítať knihy, stále mám rozčítanú nejakú knihu alebo aj niekoľko naraz. A keď narazím na skvelú myšlienku, zapíšem si ju. Mám zošit plný skvelých myšlienok, nie sú moje, sú to myšlienky niekoho iného. Nechám vás nahliadnuť do mojich poznámok, možno vás inšpirujú a povzbudia tak ako mňa.   Šťastie sa skladá z úplnýchČítať ďalej

Zdieľať

Niekedy sa stane niečo, čo nás úplne ale úplne vykoľají. A niekedy je to tak ťažké, že nám ide doslova o život. Vtedy potrebujeme, aby do našeho života vstúpili hrdinovia. Hrdinovia, ktorí žiadnu slávu nečakajú. To sú práve tí ľudia, ktorí obetujú zo svojho času, pohodlia, dokonca riskujú svoje zdravie a to pre niekoho, kohoČítať ďalej

Zdieľať

Ako som sa tak pretĺkala životom, postupne som prichádzala na pár životných zásad sama, alebo mi k tomu dopomohli iní. Tak som si to začala zapisovať…, aby som náhodou nezabudla. Buď priateľský k ľuďom, pretože inak zostaneš sám a nič na svete nie je horšie ako samota. Zlé a ťažké dni v živote majú svojČítať ďalej

Zdieľať

V našej dedinke na južnej Morave, kde bývam,  máme cintorín na začiatku lesa. Vedie k nemu chodníček lemovaný brezami. Vchádza sa tam veľkou železnou bránou a zadná malá brána vedie do lesa. Chodníčky sú vysypané červeným pieskom. Uprostred je drevená lavička, kde som už nie raz sedela a rozjímala. Počuť tam šum lesa a spevČítať ďalej

Zdieľať