Časť druhá

Ako sa stať obľúbeným

Dale Carnegie, autor bestselleru, Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, spočiatku viedol len rečnícke kurzy pre dospelých. Na týchto kurzoch sa mali ľudia naučiť samostatne myslieť a s väčšou presnosťou vyjadrovať svoje myšlienky, ako pri obchodných jednaniach, tak aj pri prejavoch na verejnosti. Postupom času zistil, že tak, ako sa títo dospelí študenti naliehavo potrebovali cvičiť v pôsobivom vyjadrovaní, snáď ešte naliehavejšie sa potrebovali naučiť vychádzať s ľuďmi v každodennom pracovnom styku a pri ďalších spoločenských príležitostiach. V prvej časti sme sa zoznamovali so základnými spôsobmi jednania s ľuďmi, dnes sa zameriame na rady, ako sa stať obľúbeným.

1. Úprimne sa zaujímajte o druhých

Túžite sa dozvedieť, ako si získať priateľov? Čo tak sa rovno poučiť z toho, kto je po celom svete vyhlásený práve tým, ako ľahko získava priateľov. Kto je to? Môžete ho stretnúť hneď zajtra ráno, keď pôjdete po ulici. Keď sa k nemu priblížite na niekoľko metrov, začne vrtieť chvostom a keď sa zastavíte, aby ste ho pohladili, takmer vyskočí z kože. Hneď si ho zamilujete. A pritom žiaden pes nikdy nečítal žiadnu psychológiu. Môžete si získať za dva mesiace omnoho viac priateľov tým, že sa budete úprimne zaujímať o druhýchnež keby ste sa dva roky snažili prinútiť druhých, aby sa zaujímali o vás. Môžete získať pozornosť a spoluprácu aj tých najviac zamestnaných ľudí, pokiaľ sa budete o nich naozajstne zaujímať. Ak chceme získať priateľov, urobme niečo pre druhých, niečo, čo vyžaduje čas, energiu, nezištnosť a pozornosť.
Už stovky rokov pred narodením Krista poznamenal rímsky básnik Publilius Syrus: “Zaujímame sa o druhých, pokiaľ sa oni zaujímajú o nás”. Tento záujem, práve tak ako ostatné medziľudské vzťahy, musí byť úprimný. Ak chcete, aby vás ostatní mali radi, ak chcete rozvíjať svoje priateľské vzťahy, ak chcete pomôcť druhým rovnako ako sebe, potom sa začnite naozajstne zaujímať o druhých.

2. Usmievajte sa

Skutky povedia viac než slová, a váš úsmev hovorí: mám vás rád, robíte mi radosť, som rád, že vás vidím. Ľudia, ktorí sa smejú, riadia, vyučujú a predávajú omnoho ľahšie, a dokonca vychovávajú šťastnejšie deti. To je tiež dôvod, prečo povzbudzovanie je oveľa efektívnejšou metódou výuky než trestanie. Vedúci osobného oddelenia jedného veľkého newyorského obchodného domu mi raz povedal, že radšej najme predavačku, ktorá možno ani nevychodila základnú školu, ale dokáže sa usmievať, než aby prijal zamračeného doktora filozofie.
Hovoríte, že vám nie je do smiechu? Čo v tomto prípade? Môžete urobiť dve veci. Najprv sa donúťte zasmiať. Ak ste sám, skúste si začať hvízdať nejakú melódiu. Chovajte sa, ako by ste už boli úplne šťastný, a to vám pocit šťastia naozaj navodí. Psychológ a filozof WilIam James hovorí, že sa zdá, akoby nášmu správaniu predchádzali pocity. Ale v skutočnosti správanie a pocity idú ruka v ruke. A tým, že budeme ovplyvňovať svoje jednanie, ktoré je pod väčšou priamou kontrolou vôle, môžeme tak nepriamo ovplyvňovať pocity. Takže rozhodujúci spôsob, ako dosiahnuť veselosť, keď naša prirodzená veselosť zmizla v nenávratne, spočíva v tom, že si jednoducho sadneme a konáme a hovoríme tak, ako by sme už veselí boli.

“Každý na svete hľadá šťastie. A existuje jediný istý spôsob, ako ho dosiahnuť.”

Spočíva v kontrole našich myšlienok. Šťastie totiž nie je vo vonkajších podmienkach, ale závisí na vnútornom rozpoložení.
Ľudia zriedkakedy majú v určitej veci úspech, pokiaľ sa pre ňu naozaj nenadchnú.

3. Pamätajte si, že každému znie jeho vlastné meno príjemne a je pre neho tým najdôležitejším.

Priemerný človek sa zaujíma o svoje meno viac, než o všetky mená na svete dohromady. Zapamätajte si niekoho meno, správne ho vyslovte a už týmto ste dotyčnému zložili jemnú, ale účinnú poklonu.
Pozrime sa ako dosiahol Andrew Carnegie úspech. Hovorili mu oceľový kráľ, aj keď o spracovaní ocele toho veľa nevedel. Stovky ľudí, ktorí pre neho pracovali, vedeli toho o oceli viac než on. Ale on zas vedel, ako vychádzať s ľuďmi, preto zbohatol. Keď mal desať rokov, objavil tiež, akú ohromujúcu dôležitosť prikladajú ľudia svojim menám. Len pre ilustráciu: Keď žil ako chlapec v Škótsku, dostal králičiu samicu. O chvíľu mal plno maličkých králičkov, ale nič, čím by ich nakŕmil. Ale zato mal skvelú myšlienku. Povedal deťom zo susedstva, že keď donesú dosť ďateliny a púpavových listov, pomenuje po nich králikov, na ich počesť. Tento plán zabral dokonale a Carnegie si to zapamätal. Po rokoch zarobil milióny tým, že použil rovnakú psychológiu v obchode. Pomenoval svoje oceliarske závody po prezidentovi pensylvánskej železnice. Oslovoval svojich pracovníkov krstným menom a pamätal si ich desaťtisíce. Ľudia sú hrdí na svoje mená a usilujú o to, aby zostali zachované.

Najlepšia cesta ako si získať ľudí, vedie práve cez zapamätanie si ich mien, dáva to ľuďom pocit ich vlastnej dôležitosti.

Mali by sme si byť vedomí toho, aké kúzlo v sebe skrýva meno a že samé o sebe je výlučným vlastníctvom tej ktorej osoby a nikoho iného. Odlišuje jednotlivca od davu ľudí, dodáva mu jedinečnosť. Oznámenie informácie alebo požiadaviek býva umocnené, keď je vyslovené zároveň s menom osoby, na ktorú sa obraciame, od servírky až po riadiacich pracovníkov. Použitie mena ma čarovný účinok pri našom jednaní s ľuďmi.

Ako úspešne viesť rozhovor?

Úprimné a pozorné počúvanie je najväčším komplimentom, ktorým môžeme našim najbližším slúžiť. Len málo ľudí je schopných odolať lichoteniu, ktoré je vyjadrené sústredenou pozornosťou.
Ak chcete, aby sa vám ľudia vyhýbali a nemali vás radi, tu máte recept: Nikdy nikoho príliš dlho nepočúvajte. Hovorte neustále len o sebe. Ak vám niečo napadne, zatiaľ čo druhý hovorí, nečakajte, až svoju myšlienku dokončí, ale prerušte ho uprostred vety.
Ľudia, ktorí hovoria len o sebe, spravidla tiež myslia len na seba. Takže, ak by ste radi boli dobrými partnermi pre rozhovor, buďte pozornými poslucháčmi. Ak sa chcete stať zaujímavými, zaujímajte sa o druhých. Dávajte ľuďom otázky, na ktoré budu radi odpovedať. Povzbudzujte ich, aby hovorili o sebe a o tom, čo dosiahli.

Ako zaujať druhých?

Raz som stal vo fronte na pošte. Všimol som si, že úradník sa pri svojej práci zjavne nudí. A tak som si povedal, že sa ho pokúsim nejako zaujať. Zamyslel som sa nad tým, čo by som mohol úprimne pochváliť. Na túto otázku je niekedy ťažká odpoveď, ale tentokrát sa mi to podarilo celkom rýchlo. A tak, zatiaľčo vážil moju obálku, poznamenal som s obdivom: ”Závidím vám vaše vlasy”. Tvár sa mu rozžiarila, bol nesmierne potešený. Raz som rozprával na verejnosti túto historku a jeden človek sa ma spýtal: “Čo ste vlastne chceli od toho úradníka získať?” Čo som tak od neho asi mohol chcieť?!
Ak sme už tak odporne sebecké bytosti, že nevieme ani predať druhým kúsok šťastia a poctivého uznania bez toho, že by sme sa snažili z toho niečo vyťažiť pre seba, potom máme už tak skôrnatelé srdce, že nás nemôže stretnúť nič dobrého. Ale predsa som niečo chcel od toho chlapíka. Chcel som niečo, čo sa nedá zaplatiť peniazmi. A tiež som to dostal. Získal som dobrý pocit, že som pre niekoho urobil niečo, bez toho, že by som očakával protihodnotu. Tento pocit vám na dlho uviazne v mysli, aj keď sa príhoda udiala pred dávnymi časmi. Život mnohých by sa pravdepodobne utváral celkom inak, keby im niekto naznačil ich význam.
Je holou skutočnosťou, že takmer všetci ľudia, s ktorými sa stretávame, nás v nejakom ohľade prevyšujú. Preto sa od nich učíme.
Dbajte vždy na to, aby sa druhí cítili dôležití. Túžba cítiť sa dôležitým je najnaliehavejšiou žiadosťou ľudskej prirodzenosti.

Hlavnou podstatou ľudskej povahy je túžba po uznaní.

Filozofovia premýšľajú nad pravidlami medziľudských vzťahov už štyritisíc rokov. A z ich úvah potom vychádza jeden dôležitý záver. Nie je to žiadna novinka. Táto pravda je stará ako ľudstvo samo. Konfucius ju vyučoval pred 24 storočiami a Lao-tse, zakladateľ taoizmu, ju predával svojim žiakom v údolí Hanu. Buddha ju kázal na brehoch svätej rieky Gangy päť storočí pred Kristom. Posvätné knihy hinduizmu ju zmieňujú tisíce rokov pred tým. Ježiš ju vyučoval medzi skalnými kopcami Judey pred dvadsiatimi storočiami. Kristus túto pravdu zhrnul do jedinej myšlienky, pravdepodobne najdôležitejšej na celom svete: “Čo nechceš aby iní činili tebe, nečiň ty im.”