O zime, úsmeve a jednom úžasnom snehuliakovi

Zamyslená, unavená sa vraciam z práce. Husto sneží, odbočujem z hlavnej cesty, ešte jedna dedina a budem doma. Vtom ma niečo kompletne vytrhne z letargie. Za zákrutou hneď pri ceste stojí snehuliak. Ale nie obyčajný, je celý vyškerený, rehoce sa na plné kolo, tancuje, aspoň to tak vypadá a ruky (vetvy) má roztopašne rozhodené od seba. Rozosmiala som sa a usmievala sa až kým som neprišla domov. Onedlho sa vrátil z práce môj manžel, už od dverí kričal celý vysmiaty: “Videla si toho snehuliaka, ten bol úžasný.”

Neskôr som sa dozvedela, že ho postavila jedna pani so svojimi štyrmi deťmi, ktorá tam blízko býva. Postupne pribudol ešte jeleň a zopár rozprávkových príšeriek.
Vždy, úplne vždy ma to rozveselilo, jeho neskutočný úsmev na mňa pôsobil ako zázračný prútik. A nielen na mňa, za chvíľu sa o ňom všade hovorilo. Stala sa z neho celebrita.
“Videli ste už toho snehuliaka?”
Ľudia zastavovali svoje autá a fotili si ho.
Stal sa ikonou tejto zimy.
Dnes som si na neho znova spomenula. A vylúdil mi úsmev na tvári, aj keď tam už nie je. Je koniec apríla, sneh sa už dávno roztopil, ale zima stále neodchádza. Idem domov z práce, zamyslená a unavená. Sú dva stupne a celý deň prší, odbočujem z hlavnej cesty, dážď sa mieša so snehom. Nadávam na počasie a vtom mi padnú oči na miesto, kde stával môj snehuliak. Nie nestojí tam, ale neviem prečo sa začnem usmievať, asi ten sneh mi ho pripomenul. Mám ho pred očami.

Ďakujem panej, čo ho postavila za jej nápaditosť, šikovnosť, energiu a veľkú dávku srdca a humoru, ktoré do neho vložila.
Vďaka nej bola táto zima pre nás neobyčajná.
PS: Škoda, že mám len jednu fotečku, keď už bol môj hrdina trochu na odchode.

Zdieľať
Andrea Mikletičová

O autorovi Andrea Mikletičová

Andrea pracuje ako fyzioterapeutka a svoju prácu má veľmi rada. Okrem toho má rada ešte kopu ďalších vecí a ľudí. Patria sem hlavne traja neustále hladní chlapci, jeden skvelý manžel, veľký chlpatý štvornohý miláčik, najkrajšie západy slnka na svete na kopci za domom, jej dedinka na Morave a dobrá káva na terase. Rada cestuje, sníva a vždy má rozčítanú nejakú knižku.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

2 komentárov na “O zime, úsmeve a jednom úžasnom snehuliakovi

  1. Andrea

    Ano cez Olomučany. Ja to tu úplne milujem. Farebný listnatoihličnatý les, srnky cez cestu, úchvatné zápasy slnka. A to som nechcela ísť z mesta.
    Vyškerený znamená vyšklebený. Priznávam že som si to dala do prekladača :)

  2. Avatar

    Jezdíte domů přes Olomučany? Rád jsem tam šlapal lesem na kole…Klepačov, Křtiny, Adamov….
    Je to tak. Nezapomutelný pocit vykouzlí zdánlivě bezvýznamné věci – růžové sakury na cestě přes sídliště, temně červený západ slunce – trvá asi 5minut, Anetka žvatlá svou písničku Frozen…. Zajímá mně, jak si poradíte s mojí češtinou. Vyškerený – prosím o překlad.

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *