Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti...a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť - Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine - s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči - asi z každého rožka troška.

Môj najstarší syn odjakživa priťahuje problémy. Je to téma číslo jeden v našej rodine. Zakaždým, keď môj muž príde z roboty, si svojho syna ,,predvolá“ a už aj idú opravovať prípadne hľadať všetko, čo ,,sa“ počas dňa pokazilo, stratilo alebo premiestnilo. Často sú to chýbajúce nožnice, niekedy aj tie záhradné, nožíky, papiere, lepidlá, perá a ceruzky, ako aj šnúrky, špagáty. No miznú aj myšky od počítača, káble, baterky, skrutkovače a čo ja neviem, čo všetko ešte.

Zdieľať

Vyrástla som v relatívne veľkej rodine. Mala som troch bratov, no iba jednu sestru. A aj s tou sme boli odjakživa akýmisi protipólmi. Ona trávila čas s našimi dvomi sesternicami, ja s bratom a dvomi bratrancami. Ona bola maličká, ja veľká. Ona v pokoji presedela niekoľko hodín, ja som sa nezastavila asi ani v noci. Keď robila koláčiky, každému jednému venovala náležitú pozornosť a urobila z každého umelecké dielo. Ja som zase všetko rýchlo nacápala, no stihla dvakrát toľko.

Zdieľať

Mám pocit, že už pol dediny vie, že som si zapichla vidly do nohy. A vlastne to už viete aj vy. Veru, išla som oberať čerešne, a keďže čerešne rastú hore, vidly položené na zemi som si nevšimla. A už sa mi jeden hrot zapichol medzi prsty. Najprv som statočne znášala bolesť nohy, no po tetanovke už aj bolesť ruky. Prespala som toľko z poobedia, koľko sa dá pri štyroch deťoch pobehujúcich po dome a dvore. Čiže asi štvrťhodinku.

Zdieľať

Náš najstarší syn to odjakživa nemá jednoduché. Po skončení prvej triedy sme ako rodičia podali žiadosť, aby mohol ročník opakovať. Pani riaditeľka sa nás snažila presvedčiť, že by mu to mohlo viac uškodiť ako prospieť, no nakoniec sme povolenie dostali. Chceli sme to preto, lebo bolo zjavné, že toho, čo má v hlave, je neporovnateľne viac ako toho, čo dá v škole navonok. Takže sa znova učil čítať, písať, počítať. Trošku to pomohlo. Ale potom sme prešli niekoľkými kolami psychologických testov, v ktorých sa mu potvrdila najprv hyperaktivita, potom poruchy učenia a napokon ešte aspergerov syndróm. Je pomocou vedieť, čo všetko brať do úvahy pri jeho výchove a vzdelávaní, ale tieto vedomosti zďaleka nestačia.

Zdieľať

Tento článok je treťou časťou série. Predošlé časti môžete nájsť tu:  Hyperaktivita, asperger a autizmus (druhá časť) Hyperaktivita, asperger a autizmus  Naposledy som písala o tom, aké to je, keď vám povedia, že vaše dieťa spadá do označenia PAS (porucha autistického spektra), aspergerov. Musím povedať, že mi chvíľu trvalo, kým som si toto slovo spojilaČítať ďalej

Zdieľať

Nie, nehovorím o jednom chlapcovi v jednej osobe. Skôr o bratoch „protipóloch“. Vyzerajú naozaj podobne. Dokonca celé roky nosili oblečenie po dvojičkách, a bolo im obom dobré. No nie sú dvojičky a ich rozmanité osobnosti to zreteľne podčiarkujú. Môj starší syn Marek sa dá nazvať obdivovaným. Je neuveriteľne slovne zdatný. Dokáže hodiny rozprávať o veciach,Čítať ďalej

Zdieľať

Napriek tomu, že som nevyrástla na dedine, pristrihnuté krídla mi majú čo povedať. Vždy, keď sa diala nejaká výchovná činnosť v našej rodine, niekomu z nás sa pristrihovali krídelká. Ako tým sliepočkám vo dvore, keď nechcete, aby ušli za ohradu. Viem, že toto prirovnanie nie je úplne presné, pretože keď sliepočke pristrihnete krídla, nerobí saČítať ďalej

Zdieľať