Nie, dnes neoslavujeme výročie. Dokonca ani polročie. Do toho ďalšieho ostáva ešte 124 dní. Dnešok sa vlastne ničím nepodobá na oddychové a oslavné dni výročí. M a ja sedíme pred našimi počítačmi, odpovedáme na emaily a snažíme sa vyriešiť otázku, prečo nám letecká spoločnosť stiahla peniaze za letenky dvakrát. Boli už aj uvoľnenejšie dni.

Zdieľať

Keď som bola tínedžerka, čítala som knižku, ktorá by sa v preklade mohla volať „Čakajúca slečna“. Autorky v nej ponúkajú praktické rady do života slobodných dievčat. Ak by som ju mala stručne zhrnúť, kniha hovorí práve o opaku svojho názvu. Zdôrazňuje, že slobodné dievčatá nie sú spiace krásavice, ktoré  čakajú, až jedného dňa príde princ, pobozká ich, a potomČítať ďalej

Zdieľať

Vždy som sa tešila na to, keď večer zalezieme do postele, zhasneme svetlo a budeme sa rozprávať o veciach, ktoré by sme nikomu inému nepovedali. Do noci sme šepkali o tom, čo sme zažili, o čom premýšľame a snívame. O našich predstavách, aký bude život keď budeme dospelé, skončíme školu a začne sa „skutočný život“. Moja staršia sestra a ja. Veľa vecí smeČítať ďalej

Zdieľať

Rozprávala som sa s nezadanými dievčatami a so smiechom v slzách sme prišli na to, že sú obdobia v roku, ktoré sú pre nás ťažšie. Ktoré nás vyvedú z rovnováhy. Ktoré spôsobujú, že sa cítime tak trošku (či veľmi?) nechcené, zabudnuté, a hlavne osamelé. Aj sviatky sú niekedy také, napríklad nedávne Vianoce či blížiaci saČítať ďalej

Zdieľať