Niekedy mám pocit, že som rada, že nevidím za zákrutu. Hrozne rada by som za ňu videla, ale keď sa obzriem späť a vidím, akou kľukatou cestou som išla, vravím si: „toto sa snáď ani prežiť nedalo“. Ale som – zatiaľ ešte – tu, a to znamená, že som to prežila. V každom prípadeČítať ďalej
Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“. Moje štúdium naČítať ďalej
Možno sa niektorí pousmejete nad tým, o čom idem písať. Ale myslím si, že je to o každom z nás, hoci trochu inak. Keď som začala študovať, dala som si záležať na tom, aby som vedela všetko. Niekedy aj od slova do slova, pretože v cudzej reči nie je jednoduché vyjadriť sa správne. A takČítať ďalej
Len pred chvíľou som čítala zaujímavé tvrdenie: „ak sa musíme stále s vecami ponáhľať, aby sme ich stihli, tak sme si na seba zobrali viac, ako sme mali.“ Celý svoj život hľadám tú správnu mieru. Nebyť lenivá a vypúšťať veci len preto, lebo sa mi do nich nechce, a nebyť zavalená povinnosťami, ktoré nie súČítať ďalej
Keď som končila vysokú školu, téma mojej diplomovej práce sa týkala autorít v životoch detí. Rozmýšľala som nad tým, prečo nás rodičia vychovali tak, ako nás vychovali. Vyberali pre nás školy, o ktorých predpokladali, že budeme na ne prijatí, a že po ich absolvovaní si budeme schopní nájsť dobré zamestnanie (hoci všetci sme mali veľmiČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať