Vo filme Hranice zlomu pricestuje Sarah Baufordová, dáma z vyššej spoločenskej vrstvy z Anglicka do utečeneckého tábora v Etiópii. Prichádza so zásielkou potravín, aby pomohla počas sucha, ktoré sužuje krajinu. Stretáva sa tu s hladomorom, bolesťou, utrpením aj smrťou. Zoznámi sa so svojráznym doktorom Nickom Callahanom, ktorý vedie tábor. Keď sa jej pobyt blíži už ku koncu, pri jednej príležitosti sa hoČítať ďalej
Keď som bola tínedžerka, čítala som knižku, ktorá by sa v preklade mohla volať „Čakajúca slečna“. Autorky v nej ponúkajú praktické rady do života slobodných dievčat. Ak by som ju mala stručne zhrnúť, kniha hovorí práve o opaku svojho názvu. Zdôrazňuje, že slobodné dievčatá nie sú spiace krásavice, ktoré čakajú, až jedného dňa príde princ, pobozká ich, a potomČítať ďalej
Keď sa snažím spomenúť si na prvú spomienku v mojom živote, vybaví sa mi ako ma ocko kúpe v detskej vaničke. Neviem, či je to pravda alebo si to len tak predstavujem. Každopádne mám veľa pekných spomienok s ockom z môjho detstva. Keď som bola malá a maminka odcestovala na pár týždňov do kúpeľov, naučil sa česať miČítať ďalej
Na základnej škole som bola nástenkárka. Vždy keď prišiel marec, téma bola jasná. Na nástenku sme pripínali trblietavé písmenká so špendlíkmi, ktoré sa zarezávali do prstov: M A R E C – M E S I A C K N I H Y. Neviem, či sa mi to vrylo do pamäti kvôli tým doráňaným prstom, ale vždy, keď príde marec, jeČítať ďalej
Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“. Moje štúdium naČítať ďalej
Vo svojej knižnici mám 17 kuchárskych kníh. Väčšinu z nich som dostala ako darček. Od rôznych ľudí. Po istom počte som už začala tomuto fenoménu venovať pozornosť. Človek by sa mal zamyslieť nad tým, keď mu príliš často ponúkajú mentolové cukríky. Možno je tu niečo, čo dlhodobo prehliada a mal by s tým niečo robiť. Nemyslím si, žeČítať ďalej
Vždy som sa tešila na to, keď večer zalezieme do postele, zhasneme svetlo a budeme sa rozprávať o veciach, ktoré by sme nikomu inému nepovedali. Do noci sme šepkali o tom, čo sme zažili, o čom premýšľame a snívame. O našich predstavách, aký bude život keď budeme dospelé, skončíme školu a začne sa „skutočný život“. Moja staršia sestra a ja. Veľa vecí smeČítať ďalej
Ráno jej to chvíľku trvá, kým sa skutočne preberie, no po tom, čo dopije šálku kávy sa už na vás bude usmievať. Pracuje ako ekonómka v rozvojovej organizácii, ale po pracovnej dobe rada opúšťa svet čísel a pravidiel a ponorí sa do niečoho tvorivého. V poslednej dobe ju najviac teší výroba šperkov a pohľadníc.Čítať ďalej
Po pôrode matka ohlúpne…