Krásavica s kufrom

krasavica

krasovicka

Keď som bola tínedžerka, čítala som knižku, ktorá by sa v preklade mohla volať „Čakajúca slečna“. Autorky v nej ponúkajú praktické rady do života slobodných dievčat. Ak by som ju mala stručne zhrnúť, kniha hovorí práve o opaku svojho názvu. Zdôrazňuje, že slobodné dievčatá nie sú spiace krásavice, ktoré  čakajú, až jedného dňa príde princ, pobozká ich, a potom začnú žiť šťastne, až kým nepomrú. V sedemnástke som ani netušila, ako veľmi aktuálna bude táto kniha v mojom živote.

V našej rodine sme so sestrou často dostávali pri rôznych príležitostiach darčeky od rodičov, starých rodičov a ostatných príbuzných s poznámkou „do výbavy“. Účelom týchto darov bolo, aby sa nám jedného dňa, keď už budeme gazdinami vo svojich vlastných rodinách, ľahšie začínalo. Obrusy, posteľné prádlo, uteráky, súpravy pohárov, misiek, príborov a všemožného kuchynského náradia. Moja maminka a jej sestry všetky mali svoju „výbavu“, keď sa vydávali. V našej rodine sa v tejto tradícii pokračovalo, napriek tomu, že v mojej generácii a v meste sa takéto niečo veľmi nepraktizovalo. Teda aspoň si neviem vybaviť žiadnu z mojich kamarátiek, ktorá by zhromažďovala podobné darčeky.

Keď sme sa so sestrou po vysokej škole odsťahovali od rodičov, chceli sme si urobiť naše bývanie najmä útulné. Naše rokmi nazhromaždené „výbavy“  zostali viac-menej nedotknuté a veci, ktoré sme používali boli silne provizórne. Buď po babičke alebo po niekom inom. Veď to ešte nebol ten “ozajstný“ život. Súpravy pohárov by sa mohli prípadne rozbiť, obrusy zašpiniť, a ako by sme potom plnohodnotne vstupovali do manželstva s takou „porušenou výbavou“? Moja sestra sa onedlho vydala a presťahovala sa. Ja som bývala s rôznymi spolubývajúcimi, dokonca istý čas opäť s rodičmi.

Nedávno som sa od nich po druhýkrát odsťahovala a vrátila sa do bytíku, ktorý som so sestrou pred jej svadbou zdieľala. Už som si veľmi nepamätala, čo všetko som tam nechala. Pomaly som sa zoznamovala s prachom zapadaným obsahom skríň, ktorý som medzičasom nepotrebovala. Po celý čas som v rohu videla jeden starý sivý kufor. Vôbec som si nevedela spomenúť, čo by v ňom mohlo byť, a či vôbec patrí mne. Keď som ho otvorila, rozprestrelo sa predo mnou more spomienok na rôznych členov mojej rodiny a na tie roky osláv narodenín, či Vianoc. Postupne som si ich prezerala a rozpomínala sa na ich príbehy. Zvláštne, že som na také niečo mohla zabudnúť až na niekoľko rokov. Našla som tam prekrásnu krištálovú súpravu zmrzlinových pohárov, posteľné prádlo a obrusy od starých rodičov, poháre z dymového skla, ktoré som dostala k promócii, a množstvo iných vecí, ktorých čas doposiaľ nenastal.

Vždy som sa snažila žiť svoj slobodný život zmysluplne a s nastavením, že nie som v ére blaženého spánku. Naopak, snažím sa žiť tak, akoby sa môj stav nikdy nemusel zmeniť.  Aby som aj pri takejto predstave bola so svojim životom spokojná. Často v slobodných dievčatách zahliadnem „čakajúce slečny“. Rozumiem, že môže byť ťažké vyhnúť sa takejto mentalite. Ovplyvňujú nás komentáre našich príbuzných, či známych, naše vlastné predstavy, či očakávania, atmosféra v kruhoch, v ktorých sa pohybujeme …a možno aj nejaké zabudnuté kufre s „výbavou“.

Už dávno som sa rozhodla, že nechcem byť spiacou krásavicou. V poslednom období som nadobudla presvedčenie, že môj vnútorný svet je prepojený s tým materiálnym viac, ako som si kedysi myslela. Aj preto som kufor vybalila a jeho obsah sa stal súčasťou môjho každodenného života.

Ak ku mne prídete na návštevu, rada vám ponúknem zmrzlinu v pohároch z mojej 6-dielnej krištálovej súpravy aj s tým rizikom, že by sa jeden z nich mohol rozbiť alebo by sa na obruse mohla objaviť nejaká škvrna. Moje návštevy si to zaslúžia, bez ohľadu na môj stav :-).

Máš nejaký kufor vo svojom živote, ktorý by bolo vhodné vybaliť?

fotografia: unsplash.com, gratisography.com

Zdieľať
Jana Makovíni

O autorovi Jana Makovíni

Ráno jej to chvíľku trvá, kým sa skutočne preberie, no po tom, čo dopije šálku kávy sa už na vás bude usmievať. Pracuje ako ekonómka v rozvojovej organizácii, ale po pracovnej dobe rada opúšťa svet čísel a pravidiel a ponorí sa do niečoho tvorivého. V poslednej dobe ju najviac teší výroba šperkov a pohľadníc. Svoj život si nevie predstaviť bez hudby. Ak si práve niečo nepospevuje, tak jej pravdepodobne chodí nejaká melódia aspoň po rozume. V kabelke by jej nemala chýbať rozčítaná kniha a zápisníček, pre prípad, že by ju prekvapila nejaká nečakaná inšpirácia. Má rada dlhé a hlboké rozhovory s ľuďmi, s ktorými môže vzájomne zdieľať život alebo sa od nich niečo naučiť. Fascinuje ju rôznorodosť kultúr, zvykov, jazykov, či jedál z iných krajín. Najlepší relax je pre ňu plávanie a prechádzka pri Malom Dunaji.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Jeden komentár

  1. Avatar

    Tiez mam vybavu, tiez som slobodna. Nedavno som sa stahovala do podnajmu a z vybavy som si vyberala obliecky. Samozrejme, tie najkrajsie, s tych dovodov, o ktorych pises. Maminka nesuhlasila, ze vsak nech si tie krajsie nenicim, nech si ich necham na „potom“! Ale… ake potom? Mam 36 a pekne veci chcem mat teraz :) Aj tak som v pokuseni si ist kupit pekne moderne :)

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *