Kuchárske knihy, škola varenia a brokolicový šalát
Vo svojej knižnici mám 17 kuchárskych kníh. Väčšinu z nich som dostala ako darček. Od rôznych ľudí. Po istom počte som už začala tomuto fenoménu venovať pozornosť. Človek by sa mal zamyslieť nad tým, keď mu príliš často ponúkajú mentolové cukríky. Možno je tu niečo, čo dlhodobo prehliada a mal by s tým niečo robiť.
Nemyslím si, že varenie patrí medzi moje silné stránky. Vlastne v poslednej dobe varím dosť zriedkavo. Skôr by som povedala, že mi jedlo prináša radosť. Teším sa z neho asi viac ako priemerný Európan. Keď mi chutí, je to vidno aj počuť . Niekedy sa na tanier, ktorý mám pred sebou aj usmejem. Rada skúšam nové jedlá a rozprávam o svojich gastronomických zážitkoch. Asi odtiaľto pochádzajú všetky tie kuchárske knihy.
Predávanie kuchárskych tajomstiev z matky na dcéru sa u nás veľmi nevydarilo, napriek tomu, že moja maminka veľmi rada varí a v kuchyni trávi väčšinu svojho dňa. Tých dôvodov by sa našlo viac. Hlavnú príčinu vidím v tom, že fungujeme príliš odlišne. Ona varí po pamäti, od oka a podľa toho, čo máme v chladničke. To je pre mňa dosť neuchopiteľné. Ja si vytiahnem recept napísaný na kartičke z môjho fotoalbumu a vyberiem sa s ním do potravín. Potom, čo nakúpim všetko potrebné, pustím sa do varenia za zvuku nejakej latino -americkej hudby. Je to pre mňa relax, teda ak mám kuchyňu iba pre seba. Myslím, že nezdar kuchárskeho zaškolovania začal ešte oveľa skôr. Totiž moja staršia sestra so svojimi kuchárskymi návykmi padla ešte ďalej od stromu. Ocko zvykol žartovať, že vlastne nevarí, ale robí laboratórne pokusy s obrovskou dávkou presnosti pri vážení a dodržiavaní všetkých postupov. Akokoľvek, jej spôsob mi je oveľa bližší. Má rada podobné veci ako ja a keď mám recept od nej, viem, že ho zvládnem. Používa chutné ingrediencie a zaujímavé kombinácie, na ktoré narazí.
Ponúkam teda jeden recept na brokolicový šalát, ktorý mi raz urobila a odvtedy sa k nemu vraciam. V potravinách si treba nakúpiť (alebo v špajzi nájsť):
– 2 hlávky čerstvej brokolice, ktorú rozkrájame na malé kúsky,
– 1 červenú cibuľku, ktorú pokrájame na malé kocky,
– 1,5 šálky strúhaného syra (môže byť cheddar alebo mozarella),
– 0,5 šálky kešu orieškov (alebo mandlí) nasekaných nahrubo,
– 0,5 šálky sušených brusníc,
– 1 šálka majonézy (môže sa nahradiť 0,5 šálky majonézy a 0,5 šálky nízkotučného jogurtu),
– 0,5 šálky cukru (viem, že to v dnešnej dobe znie hrozne, zvyknem to zamieňať za med) a
– 1 polievkovú lyžicu octu.
Ak ste viac ako moja sestra, tak vám ešte prezradím, že 1 šálka (americký cup) sa rovná 237 ml. Ja si zvyknem zobrať takú štandardnú šálku a ňou to hravo odmeriam. Vo väčšej miske zmiešam brokolicu, cibuľku, syr, kešu a brusnice. V samostatnej nádobe zmiešam majonézu, cukor (med) a ocot a potom touto zmesou prelejem zeleninu. Celé to spolu premiešam a dám na pár hodín ochladiť.
Ešte niečo. Ak by sa vás niekto pýtal, aký mi má kúpiť darček, kuchárskej knihe sa neurazím. Ale pozvánka na večeru mi urobí zrejme väčšiu radosť ;-).
fotografia: stocksnap.io, flickr