Profesionálna deformácia

jana

5408126721_28b1ef554c_z

shoppingphone

Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“.

Moje štúdium na vysokej škole sa blížilo ku koncu. Počúvala som prednášku z audítorstva o jednom z prvých audítorských štandardov, kde bol pri práci audítora prezentovaný prístup tzv. „profesionálneho skepticizmu“. Tu som pocítila nebezpečenstvo dosť negatívnej pracovnej deformácie. Ak by som sa stala audítorkou, pristupovala by som ku svojim klientom spôsobom: „Neverím, že hovoríte pravdu, kým mi to nedokážete a moje testy to nepotvrdia.“  Bola by som schopná „vypnúť“ tento prístup, kým prídem domov z práce? Predstava, že by sa mi takéto niečo votrelo do môjho súkromného života sa mi vôbec nepáčila. Budem si dávať pozor. Budem sa priebežne sledovať, zamýšľať a prehodnocovať. Veď predsa nedovolím, aby nejaké postupy z práce ovplyvnili ostatné oblasti môjho života, či vzťahov.

O pár rokov neskôr  po ceste domov z práce som sa zastavila kúpiť si niečo v potravinách. Práve som vchádzala do obchodu, keď mi zazvonil telefón. Už si nepamätám s kým som hovorila, ale bolo to nadlho. Bol to ten typ telefonátov, kedy by som už na papieriku stihla nakresliť hojný počet štvorčekov alebo iných geometrických tvarov. Lenže v potravinách som nemala pri sebe ani papier ani pero a prebytočnú energiu som potrebovala vložiť niekam inam. Kým som dotelefonovala, stihla som usporiadať niekoľko poličiek, kde boli uložené čaje. Celkom podvedome. Ako je to možné, že miešajú mätový čaj s malinovým, či šípkovým? Keď som dávala telefón naspäť do kabelky, všimla som si, že ma pozoruje pani predavačka. Rozumiem. Návšteva zákazníkov s takýmito tendenciami pravdepodobne nie je až taká obvyklá. Stretol sa nám pohľad a ja som sa cítila zahanbená. V tom momente mi to došlo. Na svete bola moja prvá zjavná profesionálna deformácia.

Odvtedy som ich objavila niekoľko. Niektoré sú len tak na povrchu, iné sú schované celkom hlboko a odhaľujem ich len veľmi ťažko. Ale nevzdávam sa. Akonáhle si uvedomím nejakú novú, považujem za úspech aspoň to, že som si ju všimla a je šanca, že s ňou niečo urobím.

Po dlhých rokoch pracovania s bilanciami je môj vesmír v rovnováhe vtedy, keď je naľavo to , čo vpravo. Je pre mňa úplne prirodzené vidieť krásu v symetrii. Ale nechcem byť ňou zviazaná. Vždy som si vydýchla, keď som odišla od očného doktora s rovnakými dioptriami na obe oči. Predstava, že by som sa pozerala na svet rôznymi dioptriami, bola pre mňa dosť znepokojujúca. To bol ten moment, keď som si presunula moju cestičku vo vlasoch zo stredu do strany. Snažila som sa zvyknúť si na nový odraz v zrkadle, aj keď môj účes nie je symetrický a pripraviť sa tak na horšie časy ☺. Pred pár mesiacmi mi zubár vytrhol osmičku vľavo dole…Keď si umývam zuby, občas skontrolujem aj tú napravo, či by sa jej náhodou nechcelo tiež von.  Myslím, že tá príprava s účesom mi bola celkom užitočná…

S mojim vysokým sklonom k archivácii každého možného dokladu som to zobrala z ostra. Nejakú dobu som pri nákupoch prestala doklady odkladať úplne. Žiadne pre istotu. Žiadne čo ak.

Učiť sa tvorivosti je pre mňa úplne nová vec. Skúšam vymýšľať  nové nápady a vybrať sa smermi, ktorými ešte predo mnou iní nešli. Nechávam sa prekvapiť, čo z toho vzíde. To je pre mňa veľmi netradičný koncept.  Zvykla som si na pravidelné štúdium poslednej verzie daňových zákonov, či postupov účtovania, aby som sa uistila, či nasledujem ten správny návod, ako sa veci majú robiť. Niekto predo mnou už predsa vytýčil všetky pravidlá hry.

Nepochybujem o tom, že aj naďalej budem objavovať nové oblasti mojich pracovných deformácií.  Ale som rada, že kedysi dávno v prednáškovej miestnosti som sa rozhodla s nimi bojovať. Teda aspoň s tými, na ktoré narazím.

Minulý týždeň som bola nakupovať v Tescu. V oddelení orieškov mali pomiešané arašidy s mandľami aj lieskovcami. Usmiala som sa a išla som ďalej.

fotografia: stocksnap.io, flickr, wisebread

Zdieľať
Jana Makovíni

O autorovi Jana Makovíni

Ráno jej to chvíľku trvá, kým sa skutočne preberie, no po tom, čo dopije šálku kávy sa už na vás bude usmievať. Pracuje ako ekonómka v rozvojovej organizácii, ale po pracovnej dobe rada opúšťa svet čísel a pravidiel a ponorí sa do niečoho tvorivého. V poslednej dobe ju najviac teší výroba šperkov a pohľadníc. Svoj život si nevie predstaviť bez hudby. Ak si práve niečo nepospevuje, tak jej pravdepodobne chodí nejaká melódia aspoň po rozume. V kabelke by jej nemala chýbať rozčítaná kniha a zápisníček, pre prípad, že by ju prekvapila nejaká nečakaná inšpirácia. Má rada dlhé a hlboké rozhovory s ľuďmi, s ktorými môže vzájomne zdieľať život alebo sa od nich niečo naučiť. Fascinuje ju rôznorodosť kultúr, zvykov, jazykov, či jedál z iných krajín. Najlepší relax je pre ňu plávanie a prechádzka pri Malom Dunaji.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *