Každý rok oslavujeme 8. marca deň žien.
Začalo to takto: v roku 1911 nemecká teoretička a aktivistka Clara Zetkin zorganizovala Medzinárodný deň žien na podporu sociálnej, ekonomickej a politickej reformy. Viac ako milión mužov a žien sa zhromaždilo v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a Dánsku. Odvtedy sa tento deň stal každoročným celosvetovým podujatím,
Môj najstarší syn odjakživa priťahuje problémy. Je to téma číslo jeden v našej rodine. Zakaždým, keď môj muž príde z roboty, si svojho syna ,,predvolá“ a už aj idú opravovať prípadne hľadať všetko, čo ,,sa“ počas dňa pokazilo, stratilo alebo premiestnilo. Často sú to chýbajúce nožnice, niekedy aj tie záhradné, nožíky, papiere, lepidlá, perá a ceruzky, ako aj šnúrky, špagáty. No miznú aj myšky od počítača, káble, baterky, skrutkovače a čo ja neviem, čo všetko ešte.
Vyrástla som v relatívne veľkej rodine. Mala som troch bratov, no iba jednu sestru. A aj s tou sme boli odjakživa akýmisi protipólmi. Ona trávila čas s našimi dvomi sesternicami, ja s bratom a dvomi bratrancami. Ona bola maličká, ja veľká. Ona v pokoji presedela niekoľko hodín, ja som sa nezastavila asi ani v noci. Keď robila koláčiky, každému jednému venovala náležitú pozornosť a urobila z každého umelecké dielo. Ja som zase všetko rýchlo nacápala, no stihla dvakrát toľko.
S týmito slovami a maturitným vysvedčením v ruke som vošla do maminej kancelárie v posledný deň školy. Cítila som sa vycucaná školou. Akoby môj mozog už nevládal absorbovať viac informácií. Tiež som si nebola istá, ČO chcem vlastne študovať.
Ako reaguješ, keď sa veci okolo teba menia? Tešíš sa z výzvy alebo upadáš do depresie? Život je nepochybne plný zmien. A všetci tak nejako chápeme, že je to prirodzené. No napriek tomu berieme zmenu vždy ako výzvu. Pozitívnu alebo negatívnu. Ja mám určitým spôsobom malé zmeny rada. Zmeniť účes, preorganizovať veci v šuflíkoch,Čítať ďalej
„Naše emócie z nás robia ľudí.“ Myslím, že to zaznelo v nejakom filme. A je to tak veľká pravda. Sme ľudia, sme emocionálni – cítime. Jasné nemôžeme ovplyvniť či nás šéf nesprdne za niečo, čo nie je naša vina. Či ráno nezmeškáme autobus, pretože nezazvonil budík. Ani dĺžku radu v supermarkete kam sme išli nakúpiť. Čo však môžeme ovplyvniťČítať ďalej
Často veci dramatizujem. Nie, že by som to mala rada, ale jednoducho sa mi veci za horúca zdajú oveľa horšie. Po pár minútach, hodinách, dňoch (záleží na probléme) je to oveľa lepšie. A tiež som si nedávno uvedomila, že sa z môjho života akosi vytratil optimizmus. Na očiach mám permanentne nasadené čierne okuliare. Všimla som si, žeČítať ďalej
Pred nejakým časom moja spolubývajúca na Slovensku kúpila jednu fantastickú vecičku – odšťavovač, ktorý sa stal dôležitým spoločníkom našej malej komunitky. Zistili sme, že odšťavený fenikel chutí celkom dobre. A že nielen chutí, ale že sa po ňom cítime oveľa lepšie. A tak nás po dlhom dni v práci šťavičky mnohokrát vzpružili a dodaliČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať