Jolanka nebola žiadna krásavica. Vekovo trocha za zenitom, váha poriadne nad normál a na očiach tzv. „jogurťáky“, okuliare so silnými dioptriami, ktoré jej deformovali už tak drobné oči. Vlastne vyzerala celkom smiešne, keď sme sa s ňou stretli v jej kráľovstve, pokladničnom ostrovčeku jedného veľkého obchodného domu. Na neposednej brčkavej hrive sedela biela papierová čiapka, akú nosievajú pracovníci v pohostinstve.
Stojíš pevne, alebo sa nechávaš ovplyvniť mienkou iných?
Ukážte mi ženu, ktorá nechce byť pekná. Ukážte mi ženu, ktorá nechce počuť slová uznania, že je dobrou priateľkou, matkou, spolužiačkou, mentorkou, ženou. Ukážte mi ženu, ktorá sa ani trochu nestará o svoj výzor, lebo je jej jedno, čo si o jej krivkách myslia druhí. Aj ja po týchto veciach túžim – po uznaní, kráseČítať ďalej
22. Pekný vek. Môj. Ani málo, ani veľa. Teším sa, že v mojom živote nastala rovnováha medzi infantilnosťou a zodpovednosťou. Hravosťou a nezávislosťou. Rada budím dojem silnej ženy, ktorá nikoho nepotrebuje, jedinou hybnou silou je jej rozum. Lenže, aj keď často tento dojem v ľuďoch evokujem – ľadovej sochy, či vari kráľovnej z Narnie; nie som taká. Rada by somČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať