Niekedy mám pocit, že som rada, že nevidím za zákrutu. Hrozne rada by som za ňu videla, ale keď sa obzriem späť a vidím, akou kľukatou cestou som išla, vravím si: „toto sa snáď ani prežiť nedalo“. Ale som – zatiaľ ešte – tu, a to znamená, že som to prežila. V každom prípadeČítať ďalej
Možno sa niektorí pousmejete nad tým, o čom idem písať. Ale myslím si, že je to o každom z nás, hoci trochu inak. Keď som začala študovať, dala som si záležať na tom, aby som vedela všetko. Niekedy aj od slova do slova, pretože v cudzej reči nie je jednoduché vyjadriť sa správne. A takČítať ďalej
Občas, keď poviem, že som na materskej už desať rokov, dostane sa mi odpovede: wau, ako ti závidím. To ja musím vstávať každé ráno do roboty, riešiť deti počas prázdnin a domácnosť a varenie nestíham. Áno, nechodím do práce už desať rokov. A mnohí mi závidia. Ale, ako by som to povedala… Nie jeČítať ďalej
Len pred chvíľou som čítala zaujímavé tvrdenie: „ak sa musíme stále s vecami ponáhľať, aby sme ich stihli, tak sme si na seba zobrali viac, ako sme mali.“ Celý svoj život hľadám tú správnu mieru. Nebyť lenivá a vypúšťať veci len preto, lebo sa mi do nich nechce, a nebyť zavalená povinnosťami, ktoré nie súČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať