Možno sa niektorí pousmejete nad tým, o čom idem písať. Ale myslím si, že je to o každom z nás, hoci trochu inak.

Keď som začala študovať, dala som si záležať na tom, aby som vedela všetko. Niekedy aj od slova do slova, pretože v cudzej reči nie je jednoduché vyjadriť sa správne. A tak som celý minulý rok makala a nosila som domov samé výborné. No nestihla som popri tom nič iné.

Tento rok som trochu pozmenila taktiku. Stále makám, aby ste si nemysleli. Len to už nerobím na 120%. Minule som urobila test iba na osemdesiat percent. Bola som zo seba trochu sklamaná. Pýtala som sa, či to je už so mnou naozaj také zlé, že sa neviem naučiť všetko, čo odo mňa chcú. Ale potom si uvedomila, že toto nie je moja priorita. Áno, chcem sa veľa naučiť. Áno, potrebujem si to vzdelanie rozšíriť. No sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré chcem robiť na sto percent.

A nemusí to byť zrovna škola. Možno chcem mať stopercentný poriadok. Možno stopercentne moderný šatník. Možno dokonalú dovolenku. Možno obdivované auto. Možno najlepšie deti na okolí, ktoré by mi každý závidel. Možno najkrajšie a najchutnejšie perníky na vianočnom stole. Ale je to to najdôležitejšie?

A tak rozmýšľam, ako by to asi vyzeralo, keby som vedela osemdesiat percent z toho, čo čítam v Biblii, uplatniť vo svojom živote. Nebolo by to skvelé? Veď by to bolo takmer dokonalé! A presne o toto sa snažím a k tomu vediem aj svoje deti. A potom, keď sa na tom pozriem z tejto perspektívy vidím, že tých osemdesiat percent zo skúšky, je predsa len fajn výkon. Už len to dobehnúť vo všetkých ostatných – oveľa dôležitejších – oblastiach svojho života. A tým teraz nemám na mysli dokonalý poriadok v dome. Možno tak v srdci a vo vzťahoch. Aby som bola dobre pripravená na príchod Kráľa v tomto období adventu, očakávania.