Ako sa presúvame do nového obdobia – nových tried, nových stretnutí, nových príležitostí – je tu aj ten vzrušujúci pocit, že to budeme musieť podstúpiť: nezáväzný rozhovor – „small talk“. A nám sa stiahne žalúdok a skrútia sa nám prsty… len tak trochu.

Zistili sme, že nezáleží na tom, či je niekto extrovertný alebo je rád v spoločnosti iných ľudí. Vždy sa s nezáväzným rozhovorom spája istá dávka skepticizmu. Takže dnes sa s vami podelíme o tento článok z Darling Magazínu č. 12, ktorý môže pomôcť zmeniť túto tendenciu na bohatú pôdu pre kvalitné rozhovory.

Príjemné konverzovanie.

„Small Talk“ (nezáväzný rozhovor)

Máme radi veľké veci. Napríklad hovoríme o výhodách mať veľké srdce. Milujeme ľudí, ktorí majú osobnosť „väčšiu ako život“. Hovoria nám, aby sme mali veľké sny. A následne myšlienka robiť veľké veci je o to atraktívnejšia. Malé, na druhej strane, nie je niečo, čo by sme aktívne vyhľadávali, pretože existuje spojitosť, že malé je niečo menejcenné. Ale to nie je pravda.

Väčšinu vecí v živote musíme začať v malom. Ako „small talk“. Je to ako semienko, ktoré každý deň zasejeme a ktoré má potenciál rozkvitnúť. Ale zo žiadneho semienka nevyrastie kvet cez noc.

Hovorí sa, že dobrého veľa nebýva a „small talk“ je malým krôčikom tým správnym smerom — na cestu skutočného, hlbokého spojenia, ktorá nám môže priniesť nádej, dôveru a šťastie.

V takýchto situáciách sa ocitáme denne – v banke, v kine, či v taxíku. Pýtame sa prvotné, základné otázky, sú to povrchné rozhovory. Také, od ktorých neočakávame, že budú mať nejaké následky. Také, v ktorých nemusíme nechať kúsok seba. Tieto rozhovory majú určitú hodnotu, pretože vidíme, že vždy je lepšie byť slušný. Nikdy neviete, kedy môže obyčajný úsmev alebo krátky rozhovor úplne zmeniť neznámemu priebeh dňa.

Potom sú tu rozhovory druhotné. Rozhovory, ktoré vedieme na prvom rande alebo na káve s novými priateľmi: Aký máš vzťah so svojou rodinou? Aký dlhý bol tvoj posledný vzťah? Už si niekedy bol na koncerte Taylor Swift? Tieto konverzácie môžeme prirovnať k podaniu rúk pred objatím; je to také testovanie vôd. Ak je teplá, možno do nej skočíme — ak je studená, pomaly vycúvame.

Napokon sú to rozhovory tretieho stupňa. Významné rozhovory. Skutočné rozhovory. Neočakávané konverzácie, na ktoré nikdy nezabudneme, a ktoré zmenia priebeh našich dní a umožnia nám rozvíjať naše vnútro. Nemôžeme očakávať, že sa dostaneme k týmto významným rozhovorom bez toho, aby sme najprv preplávali menšie vody. Napriek tomu sa väčšina z nás snaží vyhnúť úvodným interakciám. Len „rozprávanie sa” je pre nás nepohodlné. Často sa cez tieto počiatočné, nepríjemné dialógy dostaneme len mrmlaním, koktaním a prikyvovaním, keďže to, čo naozaj chceme urobiť, je utiecť. Ale prečo by takáto potrebná časť života mala byť niečím, čo vo väčšine ľudí vyvoláva všeobecný pocit znepokojenia? Prečo máme motýle v bruchu, keď sa ocitneme na mieste, kde nikoho nepoznáme alebo cítime nepokoj, keď na večierku sedíme vedľa niekoho neznámeho?

Ale prečo by takáto potrebná časť života mala byť niečím, čo vo väčšine ľudí vyvoláva všeobecný pocit znepokojenia?

Niektorí z nás, uvedomujúc si svoj veľký strach, môžu zájsť dokonca tak ďaleko, že si cvičia pred zrkadlom v kúpeľni, čo by mohli niekomu povedať pri šálke kávy (poznám to) a snažia sa prísť na riešenie ako „prežiť” takýto rozhovor.

Avšak „prežitie” nezáväzného rozhovoru naznačuje, že na ňom vlastne nezáleží – že by sa nás rozhovor nemal nijako dotknúť, ani nás ovplyvniť. Prestaňme sa ale pozerať na rozhovor ako na prostriedok k ukončeniu. Urobme z neho začiatok. A ako to urobíme? Precvičovaním umenia nezáväznej konverzácie, až kým sa nestaneme Picassom v oblasti rozhovorov.

1. Keď vyčerpáte základné témy, buďte kreatívny.

Opýtajte sa to, čo by ste chceli, aby sa niekto opýtal vás. Napríklad, ktoré obdobie ich detstva mali najradšej. Alebo či by radšej boli muchou na stene alebo stenou, ktorá dokáže hovoriť. Začnite otázkami, ktorých sa nebojíte – s takými, na ktoré by vám nevadilo odpovedať – a potom nechajte rozhovor plynúť.

2. Nebojte sa byť úprimným.

Cítiť sa odsunutý a nepochopený je neuveriteľne jednoduché — najmä vzhľadom na tempo sociálnych médií. Úprimnosť si však vyžaduje, aby sme spomalili. Našim myšlienkam musíme nechať toľko priestoru, koľko potrebujú, aby sme ich mohli vyjadriť. Ak sa vás niekto opýta, aký ste mali deň, daroval vám tým túto možnosť. Ak môžete byť úprimný, konverzácia, ktorá by mohla nasledovať, môže zmeniť celý váš deň, týždeň alebo mesiac. Či už je to preto, že ste si vytvorili nové, vzrušujúce puto alebo preto, že táto osoba má jedinečný pohľad na niečo, s čím sa práve zaoberáte. Úprimnosť vytvára priestor pre nové perspektívy. Neutekajte od toho.

Úprimnosť si vyžaduje, aby sme spomalili. Našim myšlienkam musíme nechať toľko priestoru, koľko potrebujú, aby sme ich mohli vyjadriť.

3. Buďte dobrým poslucháčom.

Aby ste boli dobrým rečníkom, musíte sa naučiť byť ticho a počúvať, čo vám chce ten druhý povedať. Príliš sa bojíme, že nastane trápne ticho, a tak strávime polovicu rozhovoru premýšľaním nad tým, čo budeme hovoriť ďalej.

Umenie nezáväznej konverzácie spočíva v našej schopnosti byť v danom momente prítomný. Snažte sa nájsť to, čo máte spoločné, to je spôsob ako vytvoriť neočakávané spojenie. A to nájdete, ak budete aktívne počúvať, a tak uľahčíte plynulý priebeh konverzácie. Neplánujte; zúčastnite sa.

4. Zamerajte sa na neverbálnu komunikáciu.

To môže byť niekedy dôležitejšie ako vaše slová. Preto je dôležité, aby bol postoj vášho tela otvorený, nakláňajte sa k druhému a udržiavajte očný kontakt. Čím úprimnejšia je reč vášho tela k inej osobe, tým lepší bude váš rozhovor. Každý má rád pocit bezpečia. Naším telom komunikujeme bez toho, aby sme o tom vedeli. Uistite sa preto, že postoj vášho tela je otvorený.

5. Doprajte si čas.

Nevysypte hneď otázky, o ktorých si myslíte, že by ste sa ich mali opýtať a nenechajte sa zastaviť svojimi obavami. Umenie nezáväzného rozhovoru spočíva v našej schopnosti žiť v prítomnosti a každý rozhovor by mal byť pre danú osobu jedinečný. Je dôležité zastaviť sa, zamyslieť sa a klásť dôležité otázky. „Kde ste vyrastali?“ je pre začiatok dobrá otázka, ale ďalšiu otázku položte na základe individuálnej odpovede. Napríklad: „Mám rád San Francisco.“ „Prečo si sa tam rozhodol odísť?“

Stručne povedané, aby ste vynikali v nezáväznej konverzácii musíte myslieť na to, čo je priamo pred vami: skutočná osoba, ktorá hľadá porozumenie. Nesnažte sa konverzáciu uponáhľať. Rozhovor, ktorý plynie pomaly ako med, zanecháva najsladšiu chuť. Tak nech sa z malého stane veľké a z veľkého začiatok. Pretože v živote môže jeden rozhovor viesť k ďalšiemu, ale to sa nikdy nedozviete, ak tomu prvému nedáte šancu.

Páčilo sa vám to? Prečítajte si zvyšok Darling Magazínu č. 12, ktorý si môžete stiahnuť TU.

Preložené z anglického originálu: „Tips for making small talk more meaningful,“ od Darling Magazine preložil s povolením od Denisa Sonntagová. Fotografie: Emily Blake.