Je neuveriteľné, ako sa počasie dokáže zmeniť z hodiny na hodinu. Posledný augustový deň ešte pripekalo slniečko ostošesť a potom nám zrazu celú noc pršalo, akoby sa nebo roztrhlo. A pvého septembra ráno sme tu mali jeseň.

Možno si aj sama jeseň uvedomila, že ak príde presne v deň, keď začína škola, deti to už nebude natoľko ťahať na kúpalisko. A tak nám vlastne pomohla.

Ranné vstávanie po dvoch mesiacoch leňošenia bol poriadny šok. Po oddychu a voľnom čase prišla znova rutina. Aj energia z rozruchu prvého dňa, keď sa učiteľkám rozdali kvety, sa už minula a školské povinnosti nastúpili v plnom prúde.

Pravdupovediac, každého nového začiatku sa trochu obávam. Ako to všetko zvládneme? Čo nás postretne, keď to budeme najmenej čakať?  Máme troch školákov, škôlkarku, hudobnú, výtvarnú a čiastočný úväzok doma. Okrem toho, ako by som to jemne povedala, moje deti školou nie sú úplne nadšené. Ale verím, že ak sme to zvládli už šesť rokov po sebe, toto „dáme v pohode“. Možno to nebude prázdninová pohoda, ale snáď ani úplný stres.

K tomu, aby sme boli predsa len dobre pripravení, mi pomáha niekoľko vecí:

napríklad si každý večer s deťmi dopredu prichystáme oblečenie, ktoré si na druhé ráno oblečieme. Nie vždy sa podarí trafiť sa do predpovede počasia, ale aspoň čiastočne tak odbúrame ranný stres.

Rovnako sa večer dohodneme, čo budú mať deti na desiatu – aj preto, aby som vedela, čo im nachystať, a tiež preto, aby deti neboli prekvapené, čo objavia v desiatovníku.

Tiež si večer skontrolujeme tašky a domáce úlohy, aby sme ráno neboli ani omylom prekvapení.

Niekedy deti horšie zvládajú ten-ktorý deň. Keď má mať Jakubko hudobnú, vždy mu poviem, že si poobede môže vybrať nejakú dobrôtku a zobrať si ju so sebou. V ten deň má istú výhodu a tak lepšie zvláda stres z plného dňa. Ostatní si svoju dobrôtku vyberajú v iný deň, každý podľa toho, ktorý deň zvláda najťažšie.

A najlepšie na tom je to, že v tom všetkom nie sme sami. Máme jeden druhého a tiež Niekoho, kto nás najlepšie pozná. A ako to môžem vedieť? Nuž, pretože nás stvoril. Keď už aj vyskočí krízová situácia, stále môžem vyslať expresnú modlitbu za pomoc v situácii. Zatiaľ to vždy zabralo.

A tak, hoci mám rešpekt pred tým, čo nás čaká, nemusím sa báť a môžem smelo povedať: Vitaj, jeseň!