Nevšedné načasovanie

11433303826_99a281b880_z

23012015755_fa52e51fe5_z

7021018209_ec784e56cd_z

 

Včera mal môj muž narodeniny. Nerobieva oslavy, ale teraz sa mu pritrafili okrúhliny. Trošku som ho prinútila a tak sme mu v jeho práci pripravili oslavu. Na pomoc som si zavolala Tetu. Od rána vypekala kysnuté pečivo, aby bolo čerstvé. Všetko dobre dopadlo, len som bola trochu unavená. Ale moja milá Teta sa postarala aj o to a na pár dní si požičala našu jedinú neškoláčku.

Dnes som teda vstala a budila iba dve deti. S najstarším sme mali ísť na kontrolu k doktorke, tak som ho nechala spať. Vypraviť do školy dve deti je riadna pohoda, hlavne ak sú „nenáročné na údržbu“. Ale môj muž bol na tom zle. Celú noc sa rozprával so záchodom a aj napriek tomu sa chystal do roboty. Našťastie si zmeral teplotu, a keď zistil, že ani tá nie je priaznivá, s hlúpou myšlienkou na prácu sa rozlúčil. Chystal sa k doktorovi.

Dve deti som vypravila, zobudila to posledné. Nachystali sme sa a hor sa na vlak. Do mesta sa totiž autom nedá dostať bez dvojhodinovej zápchy. Kedysi to bolo zlé len ráno a poobede, teraz je to tak po celý deň. Všade sa opravujú cesty alebo odstraňujú havárie.

Doktorku sme vybavili za 20 minút, ale vlak späť by sme už nestihli a tak sme si povedali, že potešíme niekoho, kto leží na lôžku. Nemám rada nemocnicu a neznášam hľadať (pešo) správnu budovu. Náš najstarší chodí len najnevyhnutnejší počet krokov, ale vyšplhali sme sa tri trolejbusové zastávky pešo a našli správne oddelenie. Na naše nemilé prekvapenie tam naša milá pacientka nebola, sedela na niektorej chodbe a čakala na vyšetrenie. Bola som sklamaná, ale rozhodli sme sa nechať jej aspoň odkaz a nejakú chutnú drobnosť na stolíku. Sestrička mi síce povedala, kde sa vyšetrenie nachádza, ale jedným dychom aj oznámila, že tam aj tak nemôžeme ísť. Nič som jej nepovedala, iba som sa slušne odzdravila a vo výťahu som vyťukala poschodie, na ktorom mala na chodbe čakať naša milá známa. Na moje prekvapenie sme ju našli a mali sme možnosť peknú chvíľku pokecať. Naša návšteva teda nevyšla nadarmo!

V pozdvihnutej nálade sme sa pobrali smerom domov. Trvalo to len pár sekúnd, lebo syna hneď rozladilo, keď videl, ako nám práve ušiel trolejbus. Rozmýšľajúc nahlas, ako všetko vyriešime, sa nám prihovorila pani, ktorá išla po chodníku. Pýtala sa, kam ideme. Tak sme povedali, že na stanicu a ona, že nás vezme autom! Môj najstarší bol nadšený a tak sme si nastúpili.

Chvíľku sme sa rozprávali o príčine nášho výletu, o psoch a o tom, kde bývame, až z nej vyhŕklo: Naozaj? To vás môžem zobrať teda až domov! Mám to po ceste!“

O 25 minút sme už vystupovali pred naším domom a vysvetľovali milej pani, ako vyjde z našej dediny, aby sa dostala na hlavnú cestu.

Keď sme prišli domov, naša školáčka už bola doma, lebo ju Tato vyzdvihol po ceste od doktora. Pre posledného školáka som vybehla o hodinu neskôr.

Sadla som si a musela som uznať, že by som náš deň nikdy takto dobre nenačasovala. Nech by som sa akokoľvek snažila, toto by som nedala. Mohol to urobiť jedine môj Stvoriteľ, ktorý v správnu chvíľu poslal správnych ľudí a dokonca aj chorobu si použil pre naše dobro.

A tak si do pamäte odkladám príbeh. Zážitok, ktorý bude založený v priečinku milých a hrejivých spomienok.

fotografia: flickr.com

Zdieľať
Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti...a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť - Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine - s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči - asi z každého rožka troška.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *