Milujem čítať knihy, stále mám rozčítanú nejakú knihu alebo aj niekoľko naraz. A keď narazím na skvelú myšlienku, zapíšem si ju. Mám zošit plný skvelých myšlienok, nie sú moje, sú to myšlienky niekoho iného. Nechám vás nahliadnuť do mojich poznámok, možno vás inšpirujú a povzbudia tak ako mňa.

Šťastie sa skladá z úplných drobností a z malých nedôležitých radostí. Obrovské šťastie nepadá z nebo ako tehla, ale musí sa vypiplať.

(Mirzakarim Norbekov)

Vždy sme s niečím trochu nespokojní, a preto nás celý život delí od šťastia jeden deň. Nespokojnosť so sebou vždy vedie k rozrušeniu akéhokoľvek tvorenia. Je to bažina, ktorá do svojho bahna vcucne každé počínanie. Kedy sa naučíte radovať z každého nádychu? Teraz urobte nádych a výdych. To, čo ste cítili v tom momente už nikdy nevrátite.

(Mirzakarim Norbekov)

Povaha a osud majú rovnakú podstatu. Zmena povahy vedie ku zmene osudu. Na tejto ceste sme si sami sebe hlavným nepriateľom. Znížené sebahodnotenie je tou najstrašnejšou vecou – je to smrť.

(Mirzakarim Norbekov)

Veľkosť každého povolania je azda predovšetkým v tom, že spojuje ľudí: existuje jediný naozajstný prepych, a to, ľudské vzťahy. Ak pracujeme len pre hmotný zisk, sami si staviame svoje vlastné väzenie. Uzavierame sa do samoty s pomyselnými peniazmi, ktoré nám neposkytnú nič, čo by stálo za to žiť.

(Antoine De Saint Exupéry)

Ach, kúzlo domova nespočívá v tom, že vám poskytuje prístrešie a teplo, alebo že vám patria jeho steny. Ale že v nás pomaly hromadí tie zásoby nehy. Že tvorí v hĺbke srdca ten tajomný masív, z ktorého ako voda zo studničky pramenia sny.

(Antoine De Saint Exupéry)

Nechať niečo plávať nie je to isté ako vzdať sa,

Uznať prehru nie je ako byť porazený,

Čestne ustúpiť nie je to isté ako dať sa na útek.

(Robert Fulghum)

Ak budete stále robiť len to čo vždycky – dostanete vždycky len to, čo už ste mali.

(Robert Fulghum)

Niekedy si človek počíná tak, ako by v našom svete, ktorý je nešťastím zahrnutý až po okraj, existovalo len jeho nešťastie.

(Stephan Zwieg)

Po prvýkrát som začínal chápať, že to najhoršie, čo na tomto svete je, nespôsobuje zloba a brutalita, ale takmer vždy len slabosť.

(Stephan Zweig)

Keď som bol malý chlapec, za vojny, boli sme veľmi chudobní a žili sme na odľahlej dedine. Jedného dňa som na ceste našiel črepy rozbitého zrkadielka. Havaroval tam nemecký motocykel. Snažil som sa nájsť všetky kúsky a dať ich dohromady, ale nešlo to, a tak som si nechal len najväčší črep. O kameň som ho brúsil doguľata. Začal som si s ním hrať a fascinovalo ma, že môže odrážať svetlo do tmavých miest, kam sa slnko nikdy nedostane – do hlbokých dier a štrbín a tmavých komôrok. Hral som sa takú hru – dostať svetlo do tých najneprístupnejších miest aké nájdem. Zrkadielko som si nechal a ako som vyrastal, vždycky som ho, keď som nemal čo na práci, vytiahol a v tej hre pokračoval. Keď som dospel, pochopil som, že to nie je len decká hra, ale metafora, ako by som mohol naložiť so svojím životom. Pochopil som, že ja nie som to svetlo a ani jeho zdroj. Ale svetlo – pravda, porozumenia, poznanie – tu je a na mnohých tmavých miestach nezasvieti, jedine ak ich tam odrazím. Ja som úlomok zrkadla. S tým čo mám, môžem odrážať svetlo na tmavé miesta v ľudských srdciach – a niečo v niektorých ľuďoch zmeniť. Snáď by to iní mohli vidieť a robiť podobne. To je môj zmysel života.

(Robert Fulghum)

Rozhodnutia sú len začiatkom niečoho. V skutočnosti, len čo sa človek pre niečo rozhodne, ponorí sa do mocného prúdu, a ten ho unáša na miesta, o ktorých ani nesníval vo chvíli, keď sa rozhodoval.

(Paulo Coelho)

Keď sa snažíme byť lepšími ako sme, všetko okolo nás sa stane lepším.

(Paulo Coelho)

Vy zo všetkého obviňujete osud, ale ja som bol vždycky schopný jednať, bojovať proti rôznym ťažkostiam, niekedy bitvy prehrávať, iné vyhrávať, ale chápal som, že víťazstvá a prehry patria k životu každého človeka – s výnimkou zbabelcov, pretože tí nikdy neprehrávajú ani nevyhrávajú.

(Paulo Coelho)

Uvedomila si, že v uskutočnení snov bránia ľuďom dve veci: keď si predstavia, že sú nemožné, alebo naopak keď pri náhlom otočení kolesa osudu úplne nečakane zistia, že sa zmenili v čosi možného. A práve v tej chvíli sa objaví strach z cesty, o ktorej sa nevie, kam povedie, zo života, ktorý pred človeka stavia doteraz neznáme výzvy, z možnosti, že veci, na ktoré sme si zvykli, nadobro zmiznú.

(Paulo Coelho)

“Som najlepší strelec v kraji,” hovoril. “Teraz sa naučíte, ako sa mi môžete vyrovnať.” Znovu dal plechovku na rovnaké miesto, ustúpil rovnako ďaleko ako predtým, vytiahol z vrecka šatku a požiadal lovca, aby mu zaviazal oči.

Potom namieril k plechovke a vypálil.

“Trafil som?” Spýtal sa a sňal si šatku z očí.

“Samozrejme že nie,” odpovedal nováčik celý šťastný, že sa ten ješita zosmiešnil.

“Strela preletela o veľa ďalej. Asi ma toho moc nenaučíte.”

“Práve teraz som vás naučil tú najdôležitejšiu vec v živote. Vždycky keď chcete niečoho dosiahnuť, majte dokorán otvorené oči, sústreďte sa a presne si uvedomte, čo vlastne chcete. Nikto netrafí cieľ so zaviazanými očami.

(Paulo Coelho)