Svet je plný najrôznejších syndrómov. Skoro každý človek sa môže popýšiť aspoň nejakým. Niektorí sú na ne dokonca hrdí, čím viac syndrómov, tým sú viac zaujímaví a tým viac úľav môžu získať. Takmer všetko sa môže schovať pod diagnózu. Jedna moja kamarátka má napríklad syndróm lenivosti. Jej symptómy sa začnú akútne zhoršovať keď treba čokoľvek urobiť, akonáhle je všetko hotové, výrazne sa jej uľaví. Moje deti majú syndróm nevidenia bordelu. Keď sa ich spýtam či už majú upratanú izbu a dostanem odpoveď „áno“, tak sa nestačím diviť ako podľa nich vyzerá uprataná izba. Vždy dostanem rovnakú odpoveď: „Aha, to som nevidel.“ Určite to musí byť syndróm, tak často by sa to predsa nedalo zopakovať.

Aj ja mám jeden syndróm. Ale ten je ozajstný. Volá sa kinetický syndróm. Nedáva mi žiadne úľavy, oberá ma o zábavu a strpčuje mi život. V detstve ma pripravil o zábavu v lunaparku, kým ostatné decká si užívali kolotoče, ruské kolá a húsenkovú dráhu, ja som mohla ísť maximálne na autíčka alebo do labyrintu. Tam som išla len raz, lebo mám ešte syndróm nulového orientačného zmyslu. Kým sa kámošky pol dňa vozili na kolotočoch, ja som sa pol dňa snažila dostať z labyrintu.

Tiež som nemohla cestovať, v autobuse alebo v aute som vydržala maximálne hodinu a to len v prípade, že cesta nebola veľmi kľukatá. Potom som vždy zvracala. Keď mama išla na zájazd a mohla so sebou vziať len jednu osobu, tak si samozrejme vybrala sestru. „Andrejka, keď tebe je vždy zle.“

Dalo sa to vyriešiť tabletkou Kinedril. Kinedril sa stal mojím kámošom na dlhé roky. Fungoval zázračne, porazil do hodiny kinetický syndróm. Mal ale veľkú nevýhodu – spavý efekt ako vedľajší účinok. Takže keď sme išli na výlet loďou, nebolo mi vôbec zle, ale nič moc si z neho nepamätám. Vždy ma čiesi ruky prehodili na iné miesto podľa potreby, fungovala som ako batožina. Pamätám si len ako sme z lode vystupovali po tenkej dlhej lávke, nohy som mala ako z olova, koordinácia ma úplne opustila, nejaké ruky ma držali a ťahali a niekto vysvetľoval, že naozaj nie som opitá.

Keď si kupujem miestenku do vlaku tak dúfam,  že miesto bude v smere jazdy. Je to tak 50 na 50. Jasné, že väčšinou je v protismere, kedže zákon schválnosti funguje na sto percent, a tak musím miesto vyčeindžovať s niekým iným. Ale to znamená vysvetliť mu a priznať sa k môjmu syndrómu. Väčšinou ma každý pustil s takým ľútostivým pohľadom. Chuderka, má kinetický syndróm, síce neviem čo to je, ale musí to byť niečo strašné. Zjavne ním nikto netrpí. Len raz sa mi stalo, že keď som požiadala jednu pani, aby si so mnou vymenila sedadlo, len sucho a bez záujmu zahlásila, že nemôže, lebo má ten istý problém. Mala som chuť sa jej hodiť okolo krku. Máme rovnaký problém, tak nie som jediná na svete?

Stáva sa mi, že nastúpim do lokálneho vlaku a všetky sedadlá v smere jazdy sú obsadené a všetky v protismere sú voľné. A tak stojím v poloprázdnom vlaku.

Raz keď sme boli v Chorvátsku, chceli sme sa ísť kúpať na blízky ostrov. Povedala som si, že tých pár minút na lodi zvládnem. Ale tesne pred odplávaním lode nám sprievodkyňa oznámila, že na tento výlet sa prihlásilo málo záujemcov, a tak pôjdeme na štvorhodinovú vyhliadkovú plavbu a ani nemusíme doplácať. Začala som mierne zamdlievat`, tak ma pani ukľudňovala, že sa nemusím vôbec báť, loď je bezpečná. Ja som sa len spýtala kde je najbližšia lekáreň. Pani si musela o mne myslieť, že som riadna hysterka. Problém bol v tom, že liek zaberá až po hodine a my sme mali odplávať o pár minút. Takže kým liek nezabral, čučala som na obláčik na oblohe, pretože to bol jediný bod, ktorý sa nepohyboval. Skvelá vyhliadková plavba.

Najhoršie bolo, keď som si zabudla svoje lieky a išli sme na dovolenku do Turecka. Plánovali sme sa preplaviť na Bosphorus, a tak som musela navštíviť tureckú lekáreň. Bol to celkom kvalitný herecký výkon, kým sme sa pochopili. Naznačovala som lode a lietadlá, potom zvracanie a ešte sa mi podarilo zahrať, že to nemá mať spavý efekt. Pán lekárnik mal taký zážitok, že nakoniec daroval môjmu manželovi svoj obal na iPhone.

Vlastne môjmu kinetickému syndrómu vďačím za veľa. Posilnil mi kondičku, zlepšil moje vyjednávacie a herecké schopnosti. Ako sa hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré.

fotografia: flicker.com