„Maličkosti tvoria dokonalosť. No dokonalosť nie je žiadna maličkosť.“

Nie som človek, ktorý má rád jednotvárnosť. Som prudká, impulzívna, mám veľmi rada zmenu.

A predsa som pochopila, že určitý poriadok vo veciach je nevyhnutný. Ráno treba vstať, najesť sa a urobiť si svoju prácu. Pravidelne treba aj jesť a spať.

I keď pravidelnosť prináša určitý stereotyp a všednosť, prináša so sebou aj zázraky.

Zázrakom vyplývajúcim zo všednosti je napríklad to, že sa moji chlapci naučili ráno vstávať a chodiť do školy. Naučili sa cvičiť na nástrojoch celkom pravidelne. Naučili sa čítať, písať aj počítať napriek všetkým prekážkam, ktoré im v tom bránili.

To, že je niečo pre nás všedné, neznamená, že to nie je zázračné. Koľko ľudí by dalo čokoľvek za to, aby mohlo mať zdravé deti? Ja mám štyri. Môže sa to zdať všedné, a predsa je to zázrak.

Aj to, že môj muž každý deň príde domov z práce sa môže zdať nudné. Ale koľko rodín je bez otca, bez hlavy rodiny a bez vedenia?

To, že chodíme pravidelne do kostola sa tiež môže zdať všedné. Ale kde inde sa naučíme ako máme žiť a ktoré hodnoty sú v živote podstatné?

Upratovanie, varenie, pranie aj žehlenie – veľakrát sú riadnou príťažou. No aj tie nás učia mnohým oveľa väčším a podstatnejším veciam. Sebazapieraniu a sebaobetovaniu sa. Bez lásky by boli iba trápením. No láska im dáva iný rozmer. Láska robí zo všedných vecí zázračné.

A keďže láska človeka mení, zrazu to už nie je stereotyp, ale dobrodružstvo na celý život.