Spomínam si na ten deň často. Až ma mrazí po chrbte a ďakujem Bohu, že sa veci zmenili. Som zranená, keď si uvedomujem, aká som bola slepá. Bola som zlá sestra. Sebecká. Nebola som kamarátska. A mohlo byť neskoro… Mám rodinu. Rodičov, ktorí sa ľúbia. Brata, s ktorým som sa ako malá hrala. Brata, ktorý ma ako veľkýČítať ďalej
Som len žena. Občas zmietaná rôznymi pocitmi, či už pravdivými alebo nepravdivými, ktoré si nahováram. Občas zmätkujúca, zábudlivá, chaotická, ale aj presná, pedantná, dokonca schopná zvládať viac vecí naraz. Niekedy sa sama v sebe nevyznám, ale túžim, aby sa vo mne vyznali tí druhí. Hrávam sa hru – „hádaj, na čo myslím.“ Následne sklamaná, keď „hádajúci“Čítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať