Moja dcéra ma učí mnohým veciam. V piatom roku života má tendenciu – pekne povedané – nehovoriť veci presne tak, ako sú. Po slovensky: klame, až sa práši. Nerobím si z toho až takú veľkú hlavu v zmysle, že by som ju nazývala klamárkou a lámala nad ňou palicu. Pamätám si, že to isté robili aj jej starší bratia presne okolo tohto veku. No dosť pevne trvám na tom, aby sme si všetko nevyriešené vyriešili a napravili.

Minule sme sedeli pri obede aj s jednými známymi. Jakub hľadal nejakú hračku, čo mal požičanú. Vravím mu: „Tak sa pozri pod stôl, možno si to požičala naša najmenšia.“ No hračka tam nebola. Spýtala som sa teda najstaršieho a skúmavý pohľad upretý naňho mu prezradil, že sa neoplatí použiť vyhýbavú odpoveď. Ani ju nemusel použiť, odpoveď na otázku „Kde je hračka?“, nepoznal.

Už som sa obzerala aj ja, spýtala som sa susedov, či si ich deti hračkárske zvieratko nepožičali, no všetko márne. Už sa zdalo, že bude Jakub potrestaný za to, že si k obedu zobral požičané zvieratko, keď som sa úplne náhodou ešte pre istotu pozrela na našu predškoláčku s otázkou, či nevie, kde to zvieratko je. Skoro som odpadla, keď sa postavila, zdvihla podušku spod zadku a vybrala dlho hľadané zvieratko.

V tejto veľmi nestráženej chvíli som svojej dcére povedala, že keď mieni klamať a nemieni poslúchať, môže sa pobaliť a ísť bývať niekam inam. Áno, povedala som to. Dodnes sa sama zo seba neviem spamätať.

Rozmýšľam, ako by som dopadla, keby Stvoriteľ aplikoval niektoré z mojich výchovných metód priamo na môj život. Keďže stvoril všetko, vrátane tejto zemegule, neviem, kam by som sa – ja neposlušná – po svojej neposlušnosti vôbec pobrala. Aj keby som vyletela na Mesiac, čo by mi to pomohlo? Veď aj ten svoril On.

A čo tak vzduch, ktorý dýcham? A voda, ktorú pijem? A tráva, po ktorej chodím?

Našťastie ma tieto udalosti nenechali chladnú a svojej dcére som sa ospravedlnila. Nie za to, že chcem, aby bola pravdovravná, ale za to, že som ju kvôli neposlušnosti chcela od seba odohnať. Som presvedčená o tom, že Ten, ktorý ma stvoril, má pre mňa iný meter ako som vtedy použila ja. A to chcem používať aj ja pri svojich deťoch. Milosť a pravdu. Presne v tomto poradí. Aby som raz od neho nemusela počuť: „Iba poslušné deti môžu ostať“. To by som musela ísť.