Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo, keď sa narodí dieťa v siedmom mesiaci tehotenstva, je to menšie zlo, ako keď sa narodí o mesiac neskôr? Veľa nad tým rozmýšľam. A aj nad tým, že mi to občas pripomína môj vlastný život. Totiž v siedmom mesiaci vnútromaternicového vývinu sa ukončia niektoré veľmi dôležité procesy, ako vývojČítať ďalej
aša stará detská kolíska je rozložená na kusy v garáži. Čoskoro ju odnesieme do zberu (lebo má staré bočnice, ktoré sú už zakázané, takže ju nemôžeme ani nikomu predať alebo darovať). Niektoré drevené časti sú ohryzené zúbkami našich malých detí, kde-tu sú kusy lepidla a značka Sharpie, skrutky sú uvoľnené. Po takmer ôsmich rokochČítať ďalej
ill Gates je zase znova najbohatším človekom tejto planéty. A svoje bohatstvo využíva na boj proti malárii, poprednej príčiny smrti v niekoľkých z najchudobnejších krajín. A celkom v tom napreduje. Avšak dosiahol by toho ešte viac, ak by ochoreli tí správni ľudia… Časopis WIRED sa nedávno spýtal Gatesa: „Ako sa vám darí nadchýnať médiá na tému záchrany života tak veľmi,Čítať ďalej
[box] [/box] [box] [/box] [box] Deti tu boli [/box] [box] [/box] [box] [/box]
amičky, všimli ste si tú fotku? To je môj život. Tento nádherný neporiadok tvorí 90% času môjho života. Napriek mojej najlepšej snahe je bláznivý, chaotický a absolútne nezorganizovaný. Mám ťa rada. Myslím si, že si milá a rada s tebou trávim čas. Ale dovoľ mi povedať ti to na rovinu. Ak musím upratovať tri hodiny predtým, akoČítať ďalej
Keď som končila vysokú školu, téma mojej diplomovej práce sa týkala autorít v životoch detí. Rozmýšľala som nad tým, prečo nás rodičia vychovali tak, ako nás vychovali. Vyberali pre nás školy, o ktorých predpokladali, že budeme na ne prijatí, a že po ich absolvovaní si budeme schopní nájsť dobré zamestnanie (hoci všetci sme mali veľmiČítať ďalej
Petra som stretla počas krátkodobého misijného pobytu v nemenovanej krajine. Stále sa usmieval. Neviem o ňom veľa, ale navždy mi v pamäti zostane jeho úsmev. „Ako to, že tento človek sa stále usmieva? Je naozaj šťastný a spokojný?! Nenudí sa tu? Veď život tu vyzerá tak primitívne jednoducho! Hej, je síce ťažký, ale v porovnaní s tým ako žijem ja, jeČítať ďalej
V mojich predstavách… Prichádzam do útulného bytíku po dlhej službe v nemocnici. Dve vydarené operácie, tretia mierne skomplikovaná pooperačnou infekciou. Manžel sa ma pýta, ako sa mám a ja mu detailne opisujem, ako pani prišla s bolesťami v bruchu a vykľula sa z toho prasknutá slezina. Varím večeru, v chladničke čaká svieži dezert. Som rada, že mám voľno. Fajne som sa po nočnejČítať ďalej
Niektoré citáty, ktoré čítam a počúvam, mi prídu na prvý pohľad veľmi logické. Ako napríklad to, že s jedlom prichádza chuť. Zdá sa mi to také prirodzené. Trošku ochutnám a už iné ani nechcem. Túto nedeľu som však počula citát z Biblie, ktorý ma zaujal. Zaujal ma natoľko, že som ho musela prežuť, poriadne saČítať ďalej
Minulý rok som sa po prvýkrát vo svojom živote začala pozerať na pôst inak. S priateľkou sme čítali knihu Jen Hatmakerovej Seven (Sedem). Kniha rozpráva príbeh o tom, ako Hatmakerovci provokatívne pristúpili k nadbytku vo svojom živote. Počas siedmich mesiacov, si vybrali sedem oblastí, ktoré zúžili do siedmych vecí v danej kategórii. Oblasti zahŕňali oblečenie, nakupovanie, média, stres, jedlo, odpad a vlastníctvo. Nie som si istá, či je táto kniha pre každého. Ja som ju ocenila, avšak pristihla som sa pri tom ako premýšľam o tom, že čitateľ musí byť pripravený pozrieť sa na seba úprimne, inak ju odmietne. Myslím, že autorka má veľký zmysel pre humor a jej experiment je zaujímavý – hoci nie natoľko, aby som mu obetovala rok svojho života. Namiesto toho sme s priateľkou každej oblasti venovali počas pôstu jeden týždeň.
Nahromadilo sa vo mne ubolené rozhorčenie, až hnev, sklamanie. Viem, že láska si nerobí zoznam krívd, ktoré jej boli spôsobené, ale mala som chuť nájsť najbližšie boxovacie vrece v okolí a… dať facku sama sebe, alebo sa skôr hodiť na posteľ a poplakať si. Položila som svoje srdce na dlaň a ukázala ho svetu. Ba čo viac, vložilaČítať ďalej
Je utorok, obedná prestávka a mám čas, čo sa nestáva často, tak radšej to využijem. Predsa každý ma právo na obednú prestávku, či nie? Tak som sa rozhodla, že počas obeda v utorok a v piatok, aj keď je to iba na pol hodinku … dám si obed s mojou kamarátkou. Mať kamarátov vČítať ďalej
Moja dcéra v rozhorčení vybehla z triedy ako strela, niečo vykríkla na plné hrdlo a ja som len s otvorenými ústami pozerala na učiteľku, ktorá sama nechápala, čo sa deje. Som jej matka a nechápala som. Je to tak. Rodičia niekedy naozaj nerozumejú ani svojim vlastným deťom. Ale nie je to až také zúfalé. Poviem vám, prečo je to tak. V auteČítať ďalej
Spomínam si na ten deň často. Až ma mrazí po chrbte a ďakujem Bohu, že sa veci zmenili. Som zranená, keď si uvedomujem, aká som bola slepá. Bola som zlá sestra. Sebecká. Nebola som kamarátska. A mohlo byť neskoro… Mám rodinu. Rodičov, ktorí sa ľúbia. Brata, s ktorým som sa ako malá hrala. Brata, ktorý ma ako veľkýČítať ďalej
Som len žena. Občas zmietaná rôznymi pocitmi, či už pravdivými alebo nepravdivými, ktoré si nahováram. Občas zmätkujúca, zábudlivá, chaotická, ale aj presná, pedantná, dokonca schopná zvládať viac vecí naraz. Niekedy sa sama v sebe nevyznám, ale túžim, aby sa vo mne vyznali tí druhí. Hrávam sa hru – „hádaj, na čo myslím.“ Následne sklamaná, keď „hádajúci“Čítať ďalej
Dnes ráno to bolo ľahké. Slnečné lúče sa predierali cez moje okno a hladkali moju pokojnú tvár. Vykĺzla som z postele a deň sa pre mňa začal. Nadýchla som sa a možno mi neuveríte , ale úsmev na tvári mi zostal až do večera ,:) až kým som nezaspala. Hm ,žiaľ nie každý deň jeČítať ďalej
Rada sa prechádzam po snehom zasypanej krajine, na ktorú ešte nevstúpila ľudská noha. Zrazu sa predo mnou odkryje obrovská tabuľa sem a tam popísaná čiarami a machuľami, ktoré ako dôkaz čulého denného života v lese vryli do snehu plachí lesní obyvatelia. Fascinuje ma, keď si predstavím srny a jelene pobehujúce a poskakujúce po zvlnených lúkach, vtáčikov cupkajúcich po snehovej pokrývkeČítať ďalej
„Maličkosti tvoria dokonalosť. No dokonalosť nie je žiadna maličkosť.“ Nie som človek, ktorý má rád jednotvárnosť. Som prudká, impulzívna, mám veľmi rada zmenu. A predsa som pochopila, že určitý poriadok vo veciach je nevyhnutný. Ráno treba vstať, najesť sa a urobiť si svoju prácu. Pravidelne treba aj jesť a spať. I keď pravidelnosť prináša určitýČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať