Niektoré citáty, ktoré čítam a počúvam, mi prídu na prvý pohľad veľmi logické. Ako napríklad to, že s jedlom prichádza chuť. Zdá sa mi to také prirodzené. Trošku ochutnám a už iné ani nechcem.

Túto nedeľu som však počula citát z Biblie, ktorý ma zaujal. Zaujal ma natoľko, že som ho musela prežuť, poriadne sa nad ním zamyslieť. Cestou im stále pribúda síl.

Aká je v tom logika? Ako môže niekomu cestou pribudnúť sila? Ako môže niekto vládať viac, keď už prešiel určitú trasu? Ako môže niekto čerpať z toho, že niečo prejde?

Keď sa mi narodil najstarší chlapec, bola som totálne zničená. Ja som hneď po pôrode vybrala dve balenia antibiotík a náš novorodenec mal v piatich týždňoch stále pôrodnú váhu. Katastrofa sama osebe a sila nikde.

Keď sme sa rozhodovali s manželom o správnom načasovaní ďalšieho prírastku, nevedela som si to predstaviť. Keď sa nám však druhorodený narodil, zvládali sme to lepšie ako pri prvom.

Musím povedať, že napriek všetkým tým komplikáciám pri štvrtom pôrode, to bola oproti prvému brnkačka. Tak trochu som si „zvykla“ a už som vedela, do čoho idem. A ten výsledok stál za to.

Tak je to aj s cestou človeka prichádzajúceho k Bohu. Keď Ho spoznám, vidím, že robí všetko preto, aby mi na mojej ceste pomáhal, a to ma ženie znova vpred a bližšie k Nemu.

Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť. Keď pôjdu vyschnutým údolím, zmenia ho na prameň, aj jesenný dážď mu je požehnaním. Cestou im stále pribúda síl, veď na Sione uvidia Boha.

Čím bližšie idem k Bohu, čím sa moje stretnutie s Ním viac približuje, tým viac sily mám na cestu. Ak na tejto ceste zastanem a začnem sa obzerať, všetka moja sila odchádza. Je to ako keď Peter vystúpil uprostred búrky z lode a išiel k Ježišovi, pretože mu On povedal „poď“. Lenže Peter sa začal obzerať, stratil svoj cieľ zo zreteľa a začal sa topiť. Aj my sa občas topíme, keď sme zmietaný búrkami života, rôznymi okolnosťami, ktoré náhle a nečakane vstúpia do nášho života.

Už mi to nepríde nelogické. Je to ako s magnetom. Čím bližšie je kov pri magnete, tým silnejšie ho magnet priťahuje. Otázkou už iba ostáva, čomu alebo komu dovolím, aby ma priťahoval?

Ak nikomu a ničomu nedovolím, aby odvrátil môj pohľad od pravého cieľa, moja sila bude stále pribúdať.