Skôr ako začnem písať, by som vám rada povedala niečo o sebe. Som matkou štyroch detí. Keď som minule rozprávala známej, ako som v USA robila vychovávateľku v letnom tábore, skonštatovala: „Už rozumiem, prečo tie svoje štyri deti zvládaš ako malinu, mala si skvelú prípravu.“ Od pondelka rána do soboty rána som totiž trávilaČítať ďalej
Priprav sa. Tento článok je šokujúci a nebudeš sa pri ňom cítiť veľmi pohodlne. Keď som ho čítala po prvý krát, krútila som hlavou nad “tými” deťmi. A potom….v jeden večer sa to začalo týkať aj mňa. V jeden večer som zistila, že autorka mala v bode č. 1 úplnú pravdu: Google je novým sexuálnym vyučovacím prostriedkom. V mojej domácnosti,Čítať ďalej
V mojej domácnosti sledujeme sociálne médiá (facebook, twitter, Instagram) všetci spolu ako rodina. Aj tento konkrétny článok je jeden z tých, ktorý sme čítali (a smiali sa na ňom) ako rodina spolu pri večeri. Napriek tomu, že nesúhlasím úplne so všetkým, čo pani Hallová zahrnula do listu, upútal moju pozornosť a prinútil ma k zamysleniu….tebaČítať ďalej
Pochádza zo Žiliny. Niekoľko rokov pracovala v oblasti kultúry (PR), no dnes už nechce byť ničím iným, len mamou. Je veľmi vďačná za svojich priateľov, často a rada s nimi trávi čas, najradšej pri dobrom jedle. Zaujíma sa o možnosti alternatívneho vzdelávania detí a vytrvalo sa pokúša zorganizovať svoj čas a domácnosť. Stotožňuje sa sČítať ďalej
A zase stojím v kuchyni. Stála som tam ráno, stojím tam teraz a za chvíľu, keď umývačka doumýva a chlapci zase vyhladnú, budem tam stáť znova. Najhoršie je, že po takom dvoj-trojhodinovom nedeľnom kuchynskom výkone, keď dáte jedlo na stôl, ozvú sa iba divné zvuky ako z Jurského parku a za 5 minút zostane lenČítať ďalej
Nepoznám človeka, ktorého každodenným chlebom nie je uvažovanie o láske. Lásku všetci chceme. Všetci ju dávame, všetci hľadáme. Akoby bez nej zastal čas a neexistoval zmysel ničoho. Kým ju máme, plesáme a keď strácame, žialime. Lásku neoddelíme od nás a podstaty, ktorá nás tvorí. Možno najviac inšpirácie je v láske. Vytvára tóny hudbe, farby maľbám a hĺbku slovám. Niekedy má podoby,Čítať ďalej
Vidieť krásu v sklamaní je pre mňa takmer nemožné. Toľkokrát som už bola sklamaná zo seba, z ľudí mne blízkych, z vecí predvídaných aj najmenej očakávaných… A nemám ani ten najmenší dojem, že by som v reakciách na sklamanie napredovala, alebo dokonca, že by som bola aspoň trošku voči sklamaniam imúnna. Čo je horšie, ešte viacČítať ďalej
„Kým som bola, že som ťa osočovala? Že som ťa ponižovala deň po dni? Že som ťa týrala pred ostatnými? Nikdy som ťa skutočne nevidela, alebo áno?“ Nazvala som ťa tučným. Sedím na zemi vo svojej izbe s prekríženými nohami, nevädzové steny zahmlené mojimi vzlykmi. Oblečenie porozhadzované po celej posteli. Pozerám ako celulitída napáda moje stehná,Čítať ďalej
Sedím v jedálni so svojimi deťmi a raňajkujeme. Máme pohodu, napriek tomu, že sme vstali neskôr, a dnes ideme do kostola. Dopijem kávu, pozriem na hodinky a vravím si: „Výborne, tento raz sme to stihli bez kriku, v tichosti a s úsmevom na perách.“ Zrazu však volá môj muž, že už strašne meškáme. A toČítať ďalej
ko sa rozprávať so svojou dcérou o jej tele, prvý krok, nerozprávajte sa so svojou dcérou o jej tele, naučte ju ako funguje. Nekomentujte ak schudne. Nepovedzte nič ak priberie. Ak si myslíte, že telo vašej dcéry vyzerá úžasne, nepovedzte jej to. Namiesto toho môžete povedať niečo také: “Vyzeráš tak zdravo!” Alebo, “vyzeráš taká pevná.” “VidímČítať ďalej
Stalo sa to v jeden obyčajný deň. Pozrela som sa do zrkadla a obraz, ktorý na mňa civel, mnou do základov otriasol. „Pozri sa, ako vyzeráš. Si úbohá a škaredá.“ „Si tučná. Si obyčajná nula. Taký šedivý, nezaujímavý priemer.“ „Nikto si ťa nikdy nevšimne!“ Pri pohľade na uprene na mňa hľadiacu chuderu sa môjho vnútra zmocniliČítať ďalej
Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti…a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť – Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine – s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. MáČítať ďalej
ňa ešte nepoznáte. Zdravím, volám sa Lisa-Jo. Ak existuje jedna vec, ktorú by som vám chcela prezradiť, je to toto: Bola som to dievča, ktoré prisahalo, že nikdy neskončí ako niekoho klišé – bez topánok a tehotná v kuchyni. Je to zaujímavé práve preto, že mám tri deti, škrečka a dvor, na ktorý chodia hračky zomrieť. Vyrástla somČítať ďalej
udem úprimná. Prežívam asi nezdravé obdobie. Také, aké som doteraz v mojom živote nezažila. Vždy som bývala dobrá v športe. Niekedy som robila až NAOZAJ čudné veci. Napríklad môj osobný triatlon (beh, kolieskové korčule, bicykel) okolo susedov. Len tak. Pre zábavu. Alebo som hrala tenis. Hodiny a hodiny. Sama! A neskôr? Zabila som viac času „premýšľaním“ nad tým, či somČítať ďalej
Skoré utorkové ráno. Zabúcham dvere na byte, v jednej ruke žemľa s džemom, v druhej bunda. Vybieham z výťahu so snahou stihnúť trolejbus. Červené svetlo na prechode mi v tom zabraňuje a z druhej strany cesty vidím, ako práve odchádza. Dokelu, nestíham stretnutie! Keď som už na zastávke, nervózne sa prechádzam sem a tam v naivnej predstave, že tým urýchlim príchod ďalšiehoČítať ďalej
Nedávno som na jednej kázni počula niečo, čo vo mne neustále rezonuje: Ľudia sú darmi pre ľudí. TY si darom od Boha pre druhých ľudí! Neustále si to pripomínam a neustále ma to povzbudzuje. Krásne je na tom to, že v tomto jednoduchom výroku vidieť Božiu slávu neuveriteľným spôsobom. Stvoril ma predivne a dokonale a presne takú, ako chcel.Čítať ďalej
Je zaujímavé, aký je ten život niekedy zamotaný. Myslíme si, že si len žijeme svoj vlastný život a naše konanie ovplyvňuje hlavne nás. A netušíme, kto sa na nás díva, kto nás pozoruje, koho ovplyvňujeme my. Pokiaľ nie sme rockové hviezdy, známi spisovatelia alebo vplyvní politici, tak máme pocit, že náš život je v úplnejČítať ďalej
Ak si dobre pamätám, tak vtedy bol asi november. Upršaný a studený. Padal drobný, nepríjemný, ostrý dážď, čo zaliezal až pod kožu a chladil celé moje vnútro veľmi nepríjemným spôsobom. Nemám rada také novembrové dni. V ten deň som bola v škole v Nitre. Slnko bolo schované ďaleko za oblakmi a navyše som si domaČítať ďalej
Dnes som si spomenula na dve veci zo svojho detstva. Vášeň po kabelkách a prsteňoch. Moja vychádzka do mesta s mamkou bývala veľkým potešením, lebo som vedela, že budem mať nový prsteň na ruke a budem sa prechádzať so svojou kvietkovanou kabelkou. Mala som iba štyri roky. Neviem, čo vtedy behalo mojou hlavou, ale akoČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať