Nie, dnes neoslavujeme výročie. Dokonca ani polročie. Do toho ďalšieho ostáva ešte 124 dní. Dnešok sa vlastne ničím nepodobá na oddychové a oslavné dni výročí. M a ja sedíme pred našimi počítačmi, odpovedáme na emaily a snažíme sa vyriešiť otázku, prečo nám letecká spoločnosť stiahla peniaze za letenky dvakrát. Boli už aj uvoľnenejšie dni.

Zdieľať

Zistil som, že som stále viac alergický na slovo „ospravedlnenie.” Nie na samotné ospravedlňovanie, len na to slovo a to hlavne preto, že si myslím, že stratilo svoj význam. Nemám rád najmä to, keď ospravedlnenie začína slovom „prepáč,” ktoré zvyčajne používame na svoju obhajobu a často za ním nasleduje „ale.”

Zdieľať

Dnešné ráno bolo jedno z tých, kedy si človek povie, že takto by sa sa chcel zobúdzať častejšie. Na starú drevenú podlahu som našľapovala opatrne, aby sa dievčatá nezobudili a cez úzku chodbu som smerovala do kuchyne. Stále som sa s úžasom pozerala na tento historický byt v centre ktorý tak originálne spája noblesu minulých storočí s dnešným minimalistickým designom.

Zdieľať

Som Československé dietko. Ocko Moravák, keď mal osemnásť, nastúpil na vojenčinu do Topoľčian, kde sa zoznámil s fešnou slovenskou dievčinou a oženil sa s ňou. Vyrastala som v Bratislave, ale prázdniny a víkendy sme často trávili u babičky na Morave. Milovala som to tam, ale po česky som nikdy nehovorila, vtedy som to nepotrebovala.

Zdieľať
,

Možno si niektorí z vás spomínate, keď som písala, ako sme v škole pre nášho syna – aspergera – dostali šancu na skrátené vyučovanie. (here we can add a link of my article: “Taký fajn plán”) Išla som vtedy síce do školy s tým, že som ochotná byť Marekovi asistentkou, no odchádzala som s tým, že mu umožnili chodiť do školy na tri hodiny denne. Chodí do bežnej základnej školy a čím je starší, tým viac si uvedomujem, že to nie je úplne všedná situácia.

Zdieľať

o desiatich krásnych aj náročných rokoch v službe TCKompas som dostala dar desiatich týždňov takzvaného sabatikalu – to jest času prevencie pred vyhorením, v ktorom som študovala, pripravovala sa na novú pracovnú pozíciu, písala a záver toho času obsahoval inšpiratívnu cestu k partnerským službám v Ázii. Nebola to moja prvá voľba. Ázia a najmä IndiaČítať ďalej

Zdieľať

Nikdy neodchádzam z domu bez rúžu na perách. Ako prvá musím priznať, že to trocha preháňam. V skutočnosti sa moji priatelia na vysokej škole vždy smiali, keď som utekala späť na internát, aby som si znova naniesla rúž. Ale rýchlo sa to stalo mojim typickým znakom a teraz namiesto posmechu dostávam komplimenty.

Zdieľať

Každý rok oslavujeme 8. marca deň žien.

Začalo to takto: v roku 1911 nemecká teoretička a aktivistka Clara Zetkin zorganizovala Medzinárodný deň žien na podporu sociálnej, ekonomickej a politickej reformy. Viac ako milión mužov a žien sa zhromaždilo v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a Dánsku. Odvtedy sa tento deň stal každoročným celosvetovým podujatím,

Zdieľať

Mám to šťastie, že pracujem s pár ľuďmi, ktorí vnímajú môj svojský prístup k vzdelávaniu, moju potrebu byť v učení globálnejšou, učiť zážitkom, nebyť faktografom. Jedným takým človekom je aj lektorka Kim (tak neskromne – je to viac kamarátka ako lektorka, ako keď dostanete dar za to dobré, čo ste niekedy v živote urobili)

Zdieľať

Narodila som sa v rodine s mladším bratom. Bola som pre neho ako taká malá mama. Možno práve preto, keď som čakala svoje prvé dieťa, dajako podvedome som očakávala, že sa mi narodí nejaký „môj malý brat“ lebo som s týmto vzťahom už mala skúsenosti. Ale pri poslednom predpôrodnom sone ma lekár prekvapil: Bude to dievča!

Zdieľať

Chcem vidieť všetky krajiny na svete. Pravdepodobne sa to podarí, až keď sa na zem budem pozerať z perspektívy večných nebies, ale uvidíme, čo to dá. Zatiaľ tých krajín bolo 20, appka hovorí, že mi ostáva ešte 92% sveta. Celkom dosť. Dosiaľ som cestovala sama (ak si môj zahraničný kamoš, môžeš sa spoľahnúť, že ťa prídem navštíviť) alebo roadtripovala s kamarátmi a o niekoľkých týchto cestách by som chcela napísať. Počnúc tou najnovšou, z leta 2017, kedy sa ôsmi priatelia a jedno veľké modré auto vybrali preskúmať Rumunsko a Bulharsko a ukázalo sa, že trošku aj Srbsko.

Zdieľať

Neviem ako vy, ale ja sa každý rok ocitnem v existenčnej kríze kvôli textu piesne „Happy Xmas” od Johna Lennona. „Čo som stihla urobiť?”, pýtam sa a nechápem ako mohlo tých dvanásť mesiacov tak rýchlo zbehnúť. Vstup do nového roka je ako prebudenie sa z intergalaktickej hibernácie. Je rok 2018, ale ja sa stále cítim ako moje minuloročné ja (alebo v tomto prípade ja z roku 2014).

Zdieľať

Jedného dňa mi kamarát Dávid pošuškal, že ide požiadať o ruku moju kamošku Lauru, s ktorou už nejaký čas chodil. Laura sedela v tej chvíli hneď vedľa mňa a bolo naozaj ťažké neskákať od radosti, ale tváriť sa neutrálne. Od tej chvíle sa spustila neuveriteľná séria tajných príprav zásnub a konšpirácií, do ktorých ma Dávid zasvätil. Mal taký plán, že ja pôjdem vopred na tajné miesto, kde sa má uskutočniť romantický prejav,

Zdieľať

Je to dlhý príbeh, no v skratke sa to začalo, keď som mala 21 rokov a spoznala som ju. Svoju nevlastnú sestru. Začali sme sa stretávať – najprv striedmo, potom trochu častejšie, teraz opäť striedmo. Na moje prekvapenie si vždy máme čo povedať. Trochu neuveriteľný príbeh, no pointou pre tento článok je, že sa rozhodla ísť do Maroka.

Zdieľať

Opäť nahliadneme do knihy Dalea Carnegieho a jeho tajomstiev medziľudských vzťahov. V prvej časti sme sa zoznamovali so základnými spôsobmi jednania s ľuďmi, v druhej sme zisťovali ako sa stať obľúbeným a v poslednej budeme skúmať ako získať druhých na svoju stranu.

Zdieľať