Narodila som sa v rodine s mladším bratom. Bola som pre neho ako taká malá mama. Možno práve preto, keď som čakala svoje prvé dieťa, dajako podvedome som očakávala, že sa mi narodí nejaký „môj malý brat“ lebo som s týmto vzťahom už mala skúsenosti. Ale pri poslednom predpôrodnom sone ma lekár prekvapil: Bude to dievča! Samozrejme bolo prvoradé, aby sa narodilo zdravé dieťa a všetko prebehlo ako má, ale na chvíľku som bola zaskočená. Naozaj iba na malú chvíľku, až kým som si neuvedomila, že ma čaká síce úplne nová a neznáma situácia, ale rovnako vzrušujúca!

Dievčatku sa môžu kupovať krásne ružovkasté dupačky a bodíčka a tričká a sukničky a skrátka každá mama, babka, teta, kamoška, suseda…sa v tomto isto iste nájde. S dievčatkom staviate domčeky pre bábiky, vyrábate papierový nábytok, šijete barbinovské plesové šaty, hráte sa divadlo a chodíte v babkinej svadobnej róbe a skrátka odovzdávate mu všetko to, čo ako žena, mama a gazdiná viete najlepšie. Prajete si, aby bolo šikovné, pracovité a láskavé a robilo to všetko ešte oveľa lepšie ako ste to kedy zvládli vy sami. Keď sa mi narodila druhá dcéra, už som nebola ani trocha zaskočená. Moja malá princezná bude mať spoločníčku a mne sa aspoň zídu všetky tie hračky, oblečenia a aktivity, ktoré mám už nacvičené. Ale čo chudák ocko v takom babinci?

Môj manžel nie je drevorubač, na alternatívnu filmovú tvorbu ho užije lepšie ako na futbal. Dievčatá si ho rýchlo „ochočili“ a aj oni traja si našli svoje „chvíľky“, ktoré si vychutnávali. No čo môže byť krajšie, ako keď sa vám okolo pliec omotajú nežné bábikovské rúčky alebo dokonca, keď vám nejaký ten uslintaný bozk pristane na tvári? Každé dieťa je Božím darom a je jedno či je to dievča či chlapec. My sme dostali do vienka práve túto kombináciu a tú sme si všetci užili najlepšie, ako sa dalo.

Pravda, všetko má svoje plusy a mínusy a tak zatiaľ čo pri chalanoch neriešite šatník takmer vôbec,                s dievčatami to môže byť niekedy nočná mora. „Mamiiiii, ona si zasa požičala moje tričko! Veď povedz jej už niečo!“ Alebo: „Mamiiii, prečo jej si kúpila už druhý kabát a mne ani jeden?“ Malú bábiku si zo začiatku obliekate, ako chcete. Iba občas sa vzbúri a hodí o zem lebo ona nechce tú čapicu s pásikmi, ale tú                 s kvietkami. To sa ešte zvládne. Horšie je, keď príde čas puberty. „V týchto nohaviciach pôjdeš do kostola iba cez moju mŕtvolu!“ Ešte šťastie, že je to len rečnícky výrok inak by som už bola niekoľkokrát po smrti!
Po čase necháte deti svoje oblečenie nakupovať samé, lebo nechcete prísť o duševné ani fyzické zdravie.

Naposledy sme kupovali nohavice a obišli asi dvadsiatku obchodov a vyskúšali nespočetne veľa modelov. Domov som prišla, na rozdiel od mojej dcéry, úplne zbitá a bez nohavíc (teda nie svojich). Žiadne si nevybrala. Spomenula som si vtedy na jednu scénu zo seriálu Krok za krokom, ako seriálová matka Carole chcela nahlásiť v obchodnom dome bombu, aby už konečne mohla ísť domov. Jej dcéra si tam niekoľko hodín vyberala šaty na ples. Tak toto by sa mi pri chalanovi asi nestalo!

A keď to všetko prežijete a s trpezlivosťou a láskou im odovzdávate to najlepšie z vás, jedného dňa dospejú a zrazu máte doma dve skvelé kamarátky! Na narodeniny vás pozvú do kaviarne na dámsku jazdu, upečú vám dvojposchodovú tortu, vydávate sa spolu na dobrodružné cesty a pravidelne vás informujú, aké sú módne trendy. „Mamíííí, túto blúzku si nedávaj, na ženu v tvojom veku sa nehodí.“ Aj tatko sa poteší, keď idú dcéry v jeho fotografických šľapajách a ako jeden tím vyrážajú spoločne fotiť a točiť svadbu. Keď sa spokojne usadí na sedačke v aute a prečíta si noviny, zatiaľ čo to jeho miláčik odšoféruje (len musí občas po očku sledovať, aby ho odviezol tam, kam má).

Mať dcéry je skrátka fajn.

Máte inú kombináciu detí? Ako si ju užívate?