Je to dlhý príbeh, no v skratke sa to začalo, keď som mala 21 rokov a spoznala som ju. Svoju nevlastnú sestru. Začali sme sa stretávať – najprv striedmo, potom trochu častejšie, teraz opäť striedmo. Na moje prekvapenie si vždy máme čo povedať. Trochu neuveriteľný príbeh, no pointou pre tento článok je, že sa rozhodla ísť do Maroka. Maroko je v Afrike. Strašne ďaleko. Alebo nie?

Má túlavú dušu. Prvýkrát sa spolu s kamoškou rozhodli ísť stopom naprieč Európou až do Maroka v roku 2014. Dali výpoveď v práci, zbalili si kufre a cestovali. Dve ženy. Došli tam aj naspäť v bezpečí.

O Maroku

Maroko. Krajina, v ktorej vládne kráľ. Všetci ho milujú. Príkazom, možno aj naozaj. Krajina je špinavá – asi ako naše osady. Všade odpad, túlavé psy, mačky, sem-tam nejaký osol. Náboženstvo je islamské, pre mnohých hrôzostrašné. A predsa si táto krajina dokáže človeka získať natoľko, že sa tam rozhodne rozbehnúť biznis a otvoriť si hostel. Prečo?
Maroko si ich získalo priateľskou atmosférou, svojou teplotou, cenami, prvýkrát si tu vyskúšali surf. Keď v Európe vládla zima, do Maroka sa už dalo prísť na letnú dovolenku.

Nad myšlienkou otvorenia vlastného hostela začali rozmýšľať už pri prvej návšteve Maroka, keď boli ubytované v turistickej dedinke. O rok neskôr sa Nikola, moja sestra, rozhodla ísť do Maroka sama. Pracovala na recepcii v ubytovni. Myšlienka vlastného ubytovacieho zariadenia začala naberať na realite.

Svoje nadšenie dokázali preniesť na ďalších ľudí a hostel dnes manažujú traja Slováci – Nikola, Miška a Robo. Každý z nich robí to, v čom je najlepší. V islamskej krajine sa administratívne problémy riešia jednoduchšie, ak na papieroch figuruje mužské meno. Aj preto je manažérom hostela Robo a okrem toho má pod palcom financie. Ďalšou v tíme je Miška, vďaka ktorej sa v hosteli cítite príjemne. Dokáže chladné steny hostela premeniť na spleť farieb a v izbách aj na terase je jasné, že estetické cítenie má jednoducho v krvi. Nikola má na starosti komunikáciu so zákazníkmi a rezervácie. Ostatné úlohy si delia podľa možností a časovej flexibility každého z nich. Spolupráca je predsa o komunikácii a dohode.

Typické marocké…

Keďže majitelia sú Slováci, dozvedeli sme sa niekoľko zaujímavostí, ktoré na Maročanoch odpozorovali. Časový posun oproti Slovensku je mínus jedna hodina. Keď sa ale na niečom dohodnete s Maročanom, zistíte, že musíte rátať s časovým posunom aj niekoľko dní. Typické marocké frázy sú „meši muškil“, čiže „bez problémov“ alebo „inšalah“, čiže „ak Pán Boh dá“. Nič nie je problém vybaviť, ale časové údaje sú pre nich veľmi orientačné. Možno to spôsobuje to teplo alebo chudoba… ktovie.

Mali sme možnosť ochutnať národné jedlo „tajin“ (čítaj tažin). Je to hlinená nádoba v tvare ihlanu, v ktorej sa pripravuje najčastejšie kuracie mäso alebo ryba s množstvom zeleniny. Celé sa to v nádobe dusí, pridávajú sa marocké koreniny. Chutí vynikajúco. Tradičnou polievkou je „harira“ a pripomína našu hŕstkovú polievku, ktorú Maročania jedia v zvláštnej kombinácii s karamelovými cukríkmi, prípadne s figami. Každý piatok sa podáva kuskus.

Okrem tiav, oslov, koní, mačiek a psov sme na našej ceste nestretli žiadneho exotického tvora. Ale dozvedeli sme sa, že sa v krajine nachádzajú škorpióny aj smrteľne jedovaté hady. Turista ich však bežne na ulici nestretne. Možno ak by sme sa vydali niekam do hôr na 5-6 hodinovú túru mimo civilizácie. V Maroku rastú argánové stromy, takže milovníci tohto oleja si prídu na svoje. Na každom trhu sú argánové oleje dostupné vo výbornej kvalite a cene.

Tradičná hudba sa nazýva „gnawa“, a je to klasická hudba (nepredstavujte si klasiku v znení Bacha alebo Chopina), ktorá vznikla v časoch otroctva. Africkí otroci mali na nohách reťaze, ktorými pri pohybe vytvárali zvuky a spievali. Dnes je táto hudba pretransformovaná do modernej verzie, kde je použitá aj gitara. Pre domorodcov je spievanie gnawy silným zážitkom.

Ubytovanie u Slovákov

Hostel nesie názov „Follow the sun“. Slovákom a Čechom, ktorým krajina, islam alebo samotná Afrika naháňajú strach, vedia podať informácie v rodnom jazyku a postarať sa o zábavu. V rámci služieb ponúkajú európsky štandard, hostí vyzdvihnú už na letisku a odvezú priamo do hostela. Kontaktovať ich môžete na stránke www.followthesun.surf, ideálne prostredníctvom emailu.

Aby ste mali reálnejšiu predstavu o ubytovaní v marockých trópoch, náklady za ubytovanie predstavujú 15 eur/noc/osobu (počas Vianoc je to viac), raňajky za 1 euro formou bufetu „all you can eat“. Ubytovňa ponúka vegetariánsku aj vegánsku verziu jedál (cena dohodou). Za večeru podľa vlastného výberu zaplatíte na ubytovni 50 dirhamov (5 eur). Ak uprednostníte stravovanie vonku, tzv. street food vyjde tiež okolo 50 dirhamov, ale rátajte s nižšou hygienou (sú oblasti, kde mäso visí na slnku celý deň). Môžte si vybrať aj zahraničné luxusné reštaurácie, kde sa dá najesť, ale je to drahšie. Na 1 osobu teda vyjde ubytovanie aj s jedlom okolo 150 eur. Ak si chce človek poobzerať okolie a absolvovať aj nejaké výlety, treba si pripraviť viac.

Ak radi cestujete a chcete si pozrieť Maroko od severu až po juh a od východu na západ, najlepšie sa vám bude cestovať od februára do mája alebo od septembra do novembra. V lete sú v Maroku aj 50 stupňové horúčavy. Dobrodruhom, ktorí chcú okúsiť tropické horúčavy odporúčam vopred si prezistiť, či na niektorý z letných mesiacov nepripadá ramadán. Nie, že by ste vtedy neboli v krajine vítaní, ale môže vám to spôsobiť kultúrny šok. Marocká zima trvá od novembra do februára a znamená, že v noci je vonku okolo 10 stupňov a chladný vzduch, ale cez deň je približne 20 stupňov. V krajine neprší veľmi často. V roku 2016 pršalo 5 dní vkuse, a to bolo za posledných pár rokov extrémne veľa.

Ešte prídeme

Celkovo je v krajine na naše pomery lacno. My sme boli nadšení, ako skvele chutilo ovocie – ako to, ktoré dozrieva na slnku, nie v kamióne. Páčili sa mi autentické zážitky, spoznala som Maročanov, nie len turistov z iných európskych krajín. Zažili sme marocký trh, kde predávali všetko od byliniek, cez topánky až po koberce a lampy. Zistili sme, že sa tu dajú kúpiť kvalitné kožené výrobky za skvelú cenu, pokiaľ máte dobré vyjednávacie schopnosti. Medzi moje záľuby rozhodne nepatrí zjednávanie ceny, takže som sa nominovala do pozície diváka a veru, kupujúcich vyjednávanie riadne vyčerpalo. Z môjho pohľadu bolo zábavné sledovať, ako život plynie v súlade s vetou „inšalah“. A hoci by som takto nevydržala žiť dlhodobo, inšpirovalo ma to. Treba sa naučiť oddychovať a niekedy nebrať život príliš vážne.

Na záver dodám, že pre mňa to bol len začiatok. Zažili sme veľa, no rozhodne sa dá zažiť ešte viac. Teším sa, keď deti podrastú a do Maroka pôjdeme celá rodina. Páči sa mi, aké máme dnes možnosti cestovať do krajín po celom svete. Na mnoho miest sa človek dostane doslova za pár desiatok eur, pokiaľ si letenku kúpi v dostatočnom predstihu. Do krajiny ako je Maroko, kde sú ceny pre Slovákov naozaj prijateľné, ovocie dozrieva na slnku a naozaj chutí, nie len vyzerá a máme sa v prípade potreby na koho obrátiť, mi nič nebráni prísť zas a znova.

Ktorá krajina očarila vás a prečo?