Štandardnýod 2017-06-01T13:37:51+02:000 Komentárov

Keď sa narodili naše baby, zmenil sa môj pohľad aj na to, ako učiť. Nehovorím teraz o tom, že som sa už dokázala pozerať na deti cez oči mamy. Skôr som začala citlivejšie vnímať to, čo učím a ako učím. Nedokážem veci zmeniť systémovo, občas ma to pohltí a nedokážem sa s tým zmieriť. Snažím sa však na veci dívať skôr pozitívne a hľadať cestu. Občas si spomeniem na motto, čo sme si dali na maturitné oznamko: „Hoc sme len malou kvapkou v mori, buďme tou, ktorá sfarbí oceán.“

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-29T13:54:19+02:000 Komentárov

V detstve nedeľa nepatrila medzi moje obľúbené dni. Od rána sa u nás varilo a na to, koľko námahy si príprava obeda vyžiadala, jedlo z tanierov zmizlo až príliš rýchlo. Po obede si zase všetky taniere, misy a hrnce vyžadovali siahodlhú očistu, po ktorej sme si síce dopriali chutný koláč od babky, ale človek sa ani nenazdal a už tu bolo neskoré popoludnie a všetci sme sa rozpŕchli domov.

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-25T19:17:40+02:000 Komentárov

Poznáte také dni: Prebudíte sa a uvedomíte si, že ste si nastavili budík na zlú hodinu. Potom vylejete kávu na svoju obľúbenú blúzku, pretože sa ponáhľate – a teraz meškáte 15 minút a to znamená, že na ceste do práce strávite v premávke ďalších 30 minút. Kanceláriou len prebehnete – ste ako rozbublaná plechovka mrzutosti, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť. Dnes proste nie je váš deň. A pravdepodobne to bude už len horšie. Počkať …

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-22T07:52:45+02:001 Komentár

Zobrali sme sa mladí. Nebolo na čo čakať. Svadbu sme mali dva týždne po mojich štátniciach, mala som sľúbenú prácu, a tak sme vedeli a dúfali, že aj keď môj teraz-už-manžel má pred sebou ešte posledný rok školy, nejako vyžijeme. Som rada, že sme sa tak rozhodli. Vďaka jeho viac-menej flexibilnému časovému rozvrhu sme mohli byť veľa spolu, užívať si jeho študentské zľavy a ako takú slobodu. Študentský život je radosť, asi takých 12 týždňov. Potom je to pár týždňov najhoršia vec na svete a potom opäť idylka.

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-22T11:19:06+02:002 komentáre

Zamyslená, unavená sa vraciam z práce. Husto sneží, odbočujem z hlavnej cesty, ešte jedna dedina a budem doma. Vtom ma niečo kompletne vytrhne z letargie. Za zákrutou hneď u cesty stojí snehuliak. Ale nie obyčajný, je celý vyškerený, rehoce sa na plné kolo, tancuje, aspoň to tak vypadá a ruky (vetvy) má roztopašne rozhodené od seba.

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-12T14:10:08+02:000 Komentárov

Keď boli moje deti malé, veľmi zle jedli. To asi poznajú mnohé maminy. Lenže to moje „čudo“ vydržalo byť celý deň na takom malom množstve jedla, z čoho by iní už dávno zomreli, a pritom bolo zdravé a veselé. Takže bojovým úkolom číslo jedna bolo zabezpečiť, aby sa v tých pár gramoch dostali do bruška všetky tie proteíny, vitamíny, vláknina a iné, kým sa tam dostanú rôzne “čokokrémy” a cukríky

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-09T15:18:36+02:000 Komentárov

Neviem ako vy, ale ja ako žena som už z niektorých vecí unavená.
Z neustálej snahy o dokonalosť, ktorú vidím v reklamách a v televízii.
Som unavená z pocitu, že musím upraviť každú fotografiu, ktorú chcem ukázať svetu.
Z nadmernej sexualizácie žien v reklamách a na obálkach časopisov.
Z toho, že vždy je všetko zamerané na krásu a nie na srdce alebo charakter.
Som unavená z povrchných konverzácií a z toho, že dôležité je len bohatstvo a majetok.
Zo snahy získať čo najviac „lajkov“, byť vždy lepší ako ostatní a neostať bez povšimnutia…

Zdieľať

Štandardnýod 2017-05-03T12:23:32+02:000 Komentárov

V rámci svojho zamestnania mám na starosti jednu kórejskú rodinu, ktorá žije na Slovensku. Pomáham im vybavovať rôzne úradné záležitosti, hlavne povolenie na pobyt, komunikujem so školami, kam chodia ich deti, riešime clo na pošte a všeličo iné. Venujem sa predovšetkým im štyrom, ale keď ma zavolali, že ich priateľka je s rizikovým tehotenstvom na pohotovosti a nevie sa s lekármi dohovoriť, samozrejme som ich tiež neodmietla.

Zdieľať