V obývačke máme kreslo. M tvrdí, že v ňom žijem. Zhodou okolností sa tam znova nachádzam, obzerám sa po príbytku, konšatujem sama pre seba čo všetko sa okolo mňa zmenilo a v myšlienkach sa mi zjavili naše prvé Vianoce.
“Naše prvé Vianoce” sa volá šuflík v mojej hlave, ktorý obsahuje spomienku na minuloročné sviatky s M, prvýkrát ako manželia, prvýkrát v našom byte. Mám rada ten šuflík.
Moja prvá myšlienka na Vianoce je často spojená s mojím obľúbeným vianočným príbehom – Vianočná koleda, v ktorom Scrooge, hlboko zmenený rôznymi duchmi, ktorí ho v noci navštívili, nakoniec príjme pravého ducha Vianoc do svojho srdca. Ráno radostne vykrikuje zo svojho okna a tí, ktorí sa predtým vyhýbali jeho povestnému „Bah! Humbug!” sa pozerali na zmenu jeho srdca s nedôverou.
Dale Carnegie, autor bestselleru, Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, spočiatku viedol len rečnícke kurzy pre dospelých. Na týchto kurzoch sa mali ľudia naučiť samostatne myslieť a s väčšou presnosťou vyjadrovať svoje myšlienky, ako pri obchodných jednaniach, tak aj pri prejavoch na verejnosti. Postupom času zistil, že tak, ako sa títo dospelí študenti naliehavo potrebovali cvičiť v pôsobivom vyjadrovaní, snáď ešte naliehavejšie sa potrebovali naučiť vychádzať s ľuďmi v každodennom pracovnom styku a pri ďalších spoločenských príležitostiach. V prvej časti sme sa zoznamovali so základnými spôsobmi jednania s ľuďmi, dnes sa zameriame na rady, ako sa stať obľúbeným.
O tom, že filmový priemysel nás kŕmi kadečím. Aj sebastredným presvedčením, že keď nie som šťastná, mám právo odísť a podviesť (či už emocionálne alebo fyzicky). Ja som hlasovala za ZOSTAŤ. V druhej časti sme premýšľali o sile ZRANITEĽNOSTI a kráse nahého srdca. Oba tieto body sú ťažké a vyžadujú si veľa pokusov-omylov, druhých šancí, skúšania a rozhodnutí ísť proti tomu, čo je nám najprirodzenejšie urobiť.
„Veď si taká mladá. Však máš krásny život, rodinu a priateľov. Nič ti nechýba, ty predsa nemôžeš mať depresiu…,“ hovorili mi všetci. Mať depresiu som si nevybrala, ani som po nej nijako netúžila. Proste si ma depresia našla sama.
Mnoho z nás sa vie stotožniť so situáciou, keď na večierku jeden z hostí začne hovoriť také veci, že by sme sa najradšej rýchlo vytratili alebo sa pustili do zápasu. Viesť rozhovory je stále zložitejšie a zložitejšie. Vzťahové rozdiely môžu pôsobiť ako prekážka, pretože máme odlišné hodnoty, presvedčenia a názory.
Už ho vidieť – výzdoba v nákupných centrách či uliciach.
Už ho cítiť – vôňa vareného vína a cigánskej na vianočných trhoch.
Už ho počuť – koledy znejú a začína sa koncertovať.
Milí čitatelia a čitateľky nášho blogu, chceme spolu s vami osláviť advent, a preto sme pre vás pripravili niečo výnimočné. Je to jednoduchý, ale krásny adventný kalendár, ktorý si môžete stiahnuť zadarmo
Aňa je 19-ročná študentka gymnázia. Mimo školy trávi väčšinu času ako babysitterka malých detí a tiež sníva, že sa raz stane učiteľkou. Okrem detí ma veľmi rada ľudí, cestovanie, fotografovanie, prvý zimný sneh, prvé jarné váľanie sa v tráve, jesennú jazdu na bicykli, či hru na ukulele. Je veľmi uponáhľaný človek a nie je jednaČítať ďalej
Volám sa Katarína. Rozmýšľam, čítam, píšem veľa (najmä) o vzťahoch. Tie sú všade okolo nás. A to, ako sa vyvíjajú, ovplyvňuje všetko. Keď som vyrastala, veľmi som chcela nahliadnuť do fungujúceho a šťastného manželstva. Namiesto toho sa však všetky manželstvá navôkol zvonku či zvnútra rozpadávali. A keď som mala 22 rokov, napriek slovenským štatistikám aČítať ďalej
Všetci chceme veriť, že sme silní. Chceme veriť, že sme schopní zniesť čokoľvek na nás život hodí, akékoľvek ťažké by to bolo. Chceme veriť, že sa nejako povznášame nad životnými údoliami. Niekedy sa zdá, akoby nám niečo vnútri hovorilo, že sa máme nad to všetko povzniesť.
Nie je to časťou našej prirodzenosti, myslieť si, že všetko iné než sila je slabosťou?
Rozprávala som na chodbe so známou, ktorá pracuje v psychologickej poradni.
„Počet rozvodov počas prvých piatich rokov manželstva neskutočne narastá“.
„Prosííím???“, pýtam sa, „prečo to manželia vzdávajú tak skoro? Čo sa deje?“
Teraz viac ako inokedy hovoríme našim dcéram, že môžu byť čímkoľvek chcú – astronautkou a matkou, nezbednicou a princeznou. Ale našim synom to nehovoríme.
Sociológovia tvrdia, že aj keď sme dali dievčatám viac rol, ktoré môžu vykonávať, chlapčenský svet je stále obmedzený. Sú odrádzaní od záujmov, ktoré sú považované za ženské. Majú byť silní za každých okolností alebo potláčať svoju takzvanú chlapčenskú energiu.
Ak chceme vytvoriť spravodlivú spoločnosť, v ktorej by sa každému darilo, musíme dať aj chlapcom viac možností. Ako hovorí Gloria Steinem: „Som rada, že sme začali vychovávať naše dcéry viac ako našich synov, ale nikdy to nebude fungovať, kým nebudeme vychovávať našich synov viac ako naše dcéry.”
… v poslednej (a zároveň prvej) časti ste čítali:
O tom, že filmový priemysel nás kŕmi kadečím. Aj sebastredným presvedčením, že keď nie som šťastná, mám právo odísť a podviesť (či už emocionálne alebo fyzicky). Ja som hlasovala za ZOSTAŤ.
To bol aj môj prvý bod. Dnes chcem pokračovať druhým, nad ktorým veľa premýšľam. A sama neviem, prečo je to pre mňa také ťažké.
Kniha Dalea Carnegiena Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí bola po prvýkrát publikovaná v roku 1937 a stala sa cez noc senzáciu. Doteraz zastáva významné miesto v histórii knižného trhu a je jednou z najúspešnejších medzinárodných bestsellerov všetkých dôb. Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najväčší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva, hlavne ak sa pohybuje vo svete obchodu.
Milý priateľ, milá priateľka, spýtala si sa ma túto otázku a nie raz. Nechcem ti to vyčítať, ani sa nehnevám. Viem, že si to nemyslela zle a nie si jediná/ý, kto sa to spýtal. Možno som aj ja niekedy položila túto otázku. Chcem ti len ukázať, že zatiaľ čo ty mi dáš túto krátku otázku možno zo zaujímavosti alebo len tak, aby reč nestála a o pár minút na to zabudneš a vo mne táto otázka vytvorí viacdňové premýšľanie.
Ak ste, ako ja, čisto slnečný typ, jeseň je pre vás čas náročný. Ešte tak babie leto, ale ako náhle sa zatiahne, začne pršať, fúkať, lístie padá zo stromu a deň sa kráti, najradšej by som, ako medveď, zaliezla do nejakej nory a vyliezla až v marci. Ľudia, ja by som nemohla žiť v Nórsku! Lenže čo narobím, keď treba aj v novembri chodiť do roboty a starať sa o rodinu a žehliť a prať….
Útoky doma a na celom svete pokračujú; je to ťažký rok. Niektorí možno tvrdia, že najmä z pohľadu utečencov je to už pol dekády hrôzy. Keďže pracujem v oblasti komunikácie, nemôžem sa vyhnúť konverzácii. V skutočnosti som jej súčasťou. Ale po ôsmich hodinách strávených vo víre sociálnych médií a správ, si potrebujem dať prestávku.
Tento deň bol pre mňa ako tínedžerku jeden z tých nepochopených. Nehovoriac o upratovaní a zdobení hrobov, ktoré mu predchádzalo. Veď predsa na zosnulých príbuzných by sme mali spomínať aj v bežné dni
Túto vetu počúvam často, od mamky, krstnej, od svojich vydatých kamarátok, no nikdy by som nepovedala, že niečo také povedal aj pán Martin Luther..hmm!
Tento muž bol pre mňa vždy inšpiráciou. Rada som prednášala o jeho tézach pribitých na severnej bráne Wittenberského zámockého kostola, ktoré mali byť výzvou k debate o stave vtedajšej cirkvi a západného kresťanstva. O jeho revolučných myšlienkach, ktoré sa nebál obhajovať ani za cenu smrti, a ktoré viedli k reformácii cirkvi a vtedajšej spoločnosti. Vedela som o jeho mníšskom živote, o čase, ktorý sa snažil žiť v “ ospravedlnení z viery“, o jeho “ rytierskom živote“ v utajení na hrade Wartburg, kde prekladal Bibliu do ľudového nemeckého jazyka, o spisoch a dielach, ktoré niesli reformáciu do celého sveta. No o jeho osobnom živote nie tak veľa. Vedeli ste, že zreformoval aj manželstvo? Vlastne to bola skôr jeho manželka Katie, mníška z kláštora, ktorú s ostatnými jedenástimi mladými pannami dal v sudoch na sleď zachrániť samotný doktor Luther
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať