Je ponorená do víru vlastných myšlienok. Prekvapí vás otázkou, o ktorej ste ani nevedeli, že je dôležitá. Má citlivú dušu, zmysel pre umenie a je plná života. Články o kreativite, duševnom zdraví, zázrakoch a spiritualite, vývoji osobnosti a o problémoch, ktorým čelí moderná žena /depresia, úzkosť, sebahodnota, zmysel života, poruchy príjmu potravy/, články hovoriace pravdu o kráse, nehľadiac na veľkosť a tvar postavy, či osobnosť.
ám 22 rokov a som typ, ktorý má rád spontánnosť. Som na výške v meste, z ktorého pochádzam. Skamarátil som sa tu s ľuďmi z rôznych skupín, čo sa mi veľmi páči. Som obklopený rovesníkmi, ktorí sa stávajú mužmi a ženami počas toho, ako si budujú svoje kariéry už tu na škole, a od prvej priateľky, ktorú som mal asi v deviatom ročníku naČítať ďalej
Sedím na letisku a pozorujem dve dievčatká… Lietadlo, ktoré má o desať minút odlietať, ešte len pristáva. Dievčatká sa hrnú k oknu, aby nezmeškali ani jeden okamih z tohto pre nich spektakulárneho divadla. Z celého osadenstva pri bráne G boli asi jediné, ktoré si to užívali a to „divadlo“ nervóznych a nadávajúcich ľudí si vobecČítať ďalej
osledné tri týždne boli tie najťažšie, aké som kedy zažil. Tieto tri týždne boli plné choroby: kamarát trpel v dôsledku hriechu; služba, ktorej som súčasťou, sa zvíjala v zmätku a bolesti; musel som zrušiť účasť na oslave 60-tych narodenín svojich rodičov; a naša rodina zažívala emocionálnu horskú dráhu, keď sme zistili, že sme tehotní, ale vzápätí nám povedali, žeČítať ďalej
Včera, to bol deň! Od rána sa mi darilo. Efektívne som odpovedala na emaily, obtelefonovala ľudí, potvrdila akcie, stihla som upratať, vymyslela som nový recept (a chutný), usmiala sa na tetu susedu, stretla sa s priateľmi, a tak ďalej. Vo vnútri ma hrial pocit vedomia, že zvládam všetko. Jednoducho dokonalý deň. Dnes, to je užČítať ďalej
ebo nie som tou matkou, ktorá je opísaná na blahoprianí od Argusu – žiadna z nás nie je takou matkou, ak chceme byť úprimné. Ak chceme byť úprimné – a čo iné by malo vôbec zmysel – spomenieme si na nevydarené večere, rána plné kriku, porozhadzované lego, zabudnuté domáce úlohy a rozmazané slzy za dverami kúpeľne. Nehovoriac o mrazenejČítať ďalej
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo, keď sa narodí dieťa v siedmom mesiaci tehotenstva, je to menšie zlo, ako keď sa narodí o mesiac neskôr? Veľa nad tým rozmýšľam. A aj nad tým, že mi to občas pripomína môj vlastný život. Totiž v siedmom mesiaci vnútromaternicového vývinu sa ukončia niektoré veľmi dôležité procesy, ako vývojČítať ďalej
aša stará detská kolíska je rozložená na kusy v garáži. Čoskoro ju odnesieme do zberu (lebo má staré bočnice, ktoré sú už zakázané, takže ju nemôžeme ani nikomu predať alebo darovať). Niektoré drevené časti sú ohryzené zúbkami našich malých detí, kde-tu sú kusy lepidla a značka Sharpie, skrutky sú uvoľnené. Po takmer ôsmich rokochČítať ďalej
Keď som končila vysokú školu, téma mojej diplomovej práce sa týkala autorít v životoch detí. Rozmýšľala som nad tým, prečo nás rodičia vychovali tak, ako nás vychovali. Vyberali pre nás školy, o ktorých predpokladali, že budeme na ne prijatí, a že po ich absolvovaní si budeme schopní nájsť dobré zamestnanie (hoci všetci sme mali veľmiČítať ďalej
Petra som stretla počas krátkodobého misijného pobytu v nemenovanej krajine. Stále sa usmieval. Neviem o ňom veľa, ale navždy mi v pamäti zostane jeho úsmev. „Ako to, že tento človek sa stále usmieva? Je naozaj šťastný a spokojný?! Nenudí sa tu? Veď život tu vyzerá tak primitívne jednoducho! Hej, je síce ťažký, ale v porovnaní s tým ako žijem ja, jeČítať ďalej
V mojich predstavách… Prichádzam do útulného bytíku po dlhej službe v nemocnici. Dve vydarené operácie, tretia mierne skomplikovaná pooperačnou infekciou. Manžel sa ma pýta, ako sa mám a ja mu detailne opisujem, ako pani prišla s bolesťami v bruchu a vykľula sa z toho prasknutá slezina. Varím večeru, v chladničke čaká svieži dezert. Som rada, že mám voľno. Fajne som sa po nočnejČítať ďalej
Niektoré citáty, ktoré čítam a počúvam, mi prídu na prvý pohľad veľmi logické. Ako napríklad to, že s jedlom prichádza chuť. Zdá sa mi to také prirodzené. Trošku ochutnám a už iné ani nechcem. Túto nedeľu som však počula citát z Biblie, ktorý ma zaujal. Zaujal ma natoľko, že som ho musela prežuť, poriadne saČítať ďalej
Minulý rok som sa po prvýkrát vo svojom živote začala pozerať na pôst inak. S priateľkou sme čítali knihu Jen Hatmakerovej Seven (Sedem). Kniha rozpráva príbeh o tom, ako Hatmakerovci provokatívne pristúpili k nadbytku vo svojom živote. Počas siedmich mesiacov, si vybrali sedem oblastí, ktoré zúžili do siedmych vecí v danej kategórii. Oblasti zahŕňali oblečenie, nakupovanie, média, stres, jedlo, odpad a vlastníctvo. Nie som si istá, či je táto kniha pre každého. Ja som ju ocenila, avšak pristihla som sa pri tom ako premýšľam o tom, že čitateľ musí byť pripravený pozrieť sa na seba úprimne, inak ju odmietne. Myslím, že autorka má veľký zmysel pre humor a jej experiment je zaujímavý – hoci nie natoľko, aby som mu obetovala rok svojho života. Namiesto toho sme s priateľkou každej oblasti venovali počas pôstu jeden týždeň.
Rada sa prechádzam po snehom zasypanej krajine, na ktorú ešte nevstúpila ľudská noha. Zrazu sa predo mnou odkryje obrovská tabuľa sem a tam popísaná čiarami a machuľami, ktoré ako dôkaz čulého denného života v lese vryli do snehu plachí lesní obyvatelia. Fascinuje ma, keď si predstavím srny a jelene pobehujúce a poskakujúce po zvlnených lúkach, vtáčikov cupkajúcich po snehovej pokrývkeČítať ďalej
„Maličkosti tvoria dokonalosť. No dokonalosť nie je žiadna maličkosť.“ Nie som človek, ktorý má rád jednotvárnosť. Som prudká, impulzívna, mám veľmi rada zmenu. A predsa som pochopila, že určitý poriadok vo veciach je nevyhnutný. Ráno treba vstať, najesť sa a urobiť si svoju prácu. Pravidelne treba aj jesť a spať. I keď pravidelnosť prináša určitýČítať ďalej
Skôr ako začnem písať, by som vám rada povedala niečo o sebe. Som matkou štyroch detí. Keď som minule rozprávala známej, ako som v USA robila vychovávateľku v letnom tábore, skonštatovala: „Už rozumiem, prečo tie svoje štyri deti zvládaš ako malinu, mala si skvelú prípravu.“ Od pondelka rána do soboty rána som totiž trávilaČítať ďalej
„Kým som bola, že som ťa osočovala? Že som ťa ponižovala deň po dni? Že som ťa týrala pred ostatnými? Nikdy som ťa skutočne nevidela, alebo áno?“ Nazvala som ťa tučným. Sedím na zemi vo svojej izbe s prekríženými nohami, nevädzové steny zahmlené mojimi vzlykmi. Oblečenie porozhadzované po celej posteli. Pozerám ako celulitída napáda moje stehná,Čítať ďalej
Stalo sa to v jeden obyčajný deň. Pozrela som sa do zrkadla a obraz, ktorý na mňa civel, mnou do základov otriasol. „Pozri sa, ako vyzeráš. Si úbohá a škaredá.“ „Si tučná. Si obyčajná nula. Taký šedivý, nezaujímavý priemer.“ „Nikto si ťa nikdy nevšimne!“ Pri pohľade na uprene na mňa hľadiacu chuderu sa môjho vnútra zmocniliČítať ďalej
Vianoce milujeme všetci. Veľkí i malí. Aj ten najväčší „tvrďas“ na Vianoce zmäkne. Sú to sviatky, keď po zháňaní darčekov, upratovaní, zhone, varení a pečení a nekonečných prípravách zasadneme všetci k slávnostne prestretému stolu a vnímame mäkký jas sviečok, vôňu ihličia, šťastný smiech, teplo domova. Keď je nám krásne, želáme si, aby to nikdy neskončilo.Čítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať