Mám dve kamarátky. Sú síce o niekoľko desiatok rokov staršie a o niečo dlhšie im trvá, kým prejdú po kuchyni, ale to mi nevadí. Pamätám si na ne odjakživa. Vždy, keď sme sa stretli, vedeli ma povzbudiť milým slovom, alebo aj prísne napomenúť. Minule, keď som ich bola navštíviť, ma poprosili, či by som nemohla skočiť do obchodu.Čítať ďalej
Vydávala som sa ako 22 ročná. Môj manžel mal len o trochu viac ako ja. Babky na dedine si, samozrejme, mysleli, že sa vydať musím (pre tie, čo výrazu nerozumejú, v minulosti sa ,,museli” vydať mladé dievčatá, ktoré už čakali bábätko). Nemusela som sa, bolo to naše slobodné dobrovoľné rozhodnutie. Zatiaľ jedno z najlepších. PoČítať ďalej
Katarína je šťastná mladá žena, manželka skvelého muža, matka dvoch veselých detí s množstvom energie. Vyštudovala masmediálne štúdiá a žurnalistiku, ale po škole ju vietor zavial medzi “ajtíčkarov”. Pri malých deťoch znova objavuje radosť v kreslení, modelovaní, skladaní kociek a iných detských hrách. Raz by sa chcela naučiť hrať na saxofóne a šiť na stroji.Čítať ďalej
A teraz späť ku škole. Minulý rok nastúpil syn na druhý stupeň. Dostal 8 nových učiteľov a aj sa presťahoval do inej budovy. Na to, že ma na prvom stupni všetci poznali a že sa mi zdravili aj deti, aj rodičia, aj učitelia, som si už zvykla. No po mesiaci na druhom stupni ma užČítať ďalej
Ešte predtým, než vôbec začnem písať, musím o sebe povedať jednu vec: nikdy by som o sebe nepovedala, že som vzorná matka a že moje výchovné metódy určite zaberajú. Z toho vyplýva, že ak o mojich deťoch niekto niekedy tvrdil, že sú nevychované, tak mohol mať pravdu. Ja sama tvrdím, že sú ešte stále vČítať ďalej
Jediné slovíčko… odvaha! Pred pár týždňami som sa zastavila začala premýšľať nad uplynulým rokom, čo priniesol, čo vzal, v čom bol iný, jedinečný. Stratila som svoju milovanú starkú, komunitné bývanie s mojimi milými priateľkami, živý a rôznorodý tímik v práci, skupinky a stretávania s mojimi vzácnymi dievčatami a ženičkami, spoločenstvo, do ktorého som chodievala načerpaťČítať ďalej
Bol koniec augusta a my sme v práci robili poriadok v kabinete a triedili knihy. Práve som stála na stole a do novej knižnice úhľadne vkladala knihy a slovníky. Snažila som sa, aby boli uložené podľa rovnakej veľkosti, kategórie, edície. Robila som to tak, ako by som to robila doma. Zodpovedne. Z myšlienok ma vytrhla kolegyňa: „Katuška, to nemusí byť dokonalé! NiktoČítať ďalej
Blížiaci sa deň svätého Valentína v nás môže vyvolať mnoho emócií: túžbu, vzrušenie, bolesť, zmätok, smútok, nádej – alebo rôzne kombinácie týchto emócií. Pre niektorých z nás je tento sviatok príležitosťou na preukázanie náklonnosti voči blízkej osobe, pre iných je pripomienkou toho, že niekto taký v ich živote chýba. Napriek všetkému, čo sa nám voČítať ďalej
Skutočnosťou je, že nie každý chlap požiada o ruku tak, že v prítomnosti kamier – ako vo filme – zaspieva na playback nejakú srdcovku s vopred pripravenou choreografiou. Nič také neurobil. Je to tak. Váš otec pre svoju polovičku nič také neurobil. No a?
Ráno v aute sa ma moje dieťa pýta, čo dostane na Valentína. Deti prišli na to, že je to ďalší sviatok, z ktorého by mohli niečo vyťažiť. Učia sa totižto veľmi rýchlo. Trochu som bola šoknutá, ale bola som na túto otázku pripravená. A tak som pohotovo priateľským tónom odpovedala. „Myslím, že Valentín je pre tých, čoČítať ďalej
Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“. Moje štúdium naČítať ďalej
Brácho stál predo mnou s tým záhadným úsmevom feťáka, ktorý si to práve šľahol. Čakala som čo z neho vypadne a je to tu: ,,Čakáme dieťatko.” No nazdar, podľa jeho výzoru som vedela, že si ani trošku neuvedomuje, čo ho čaká. A to ani napriek tomu, že videl vyrastať svojich troch divých synovcov. Prečo siČítať ďalej
Vo svojej knižnici mám 17 kuchárskych kníh. Väčšinu z nich som dostala ako darček. Od rôznych ľudí. Po istom počte som už začala tomuto fenoménu venovať pozornosť. Človek by sa mal zamyslieť nad tým, keď mu príliš často ponúkajú mentolové cukríky. Možno je tu niečo, čo dlhodobo prehliada a mal by s tým niečo robiť. Nemyslím si, žeČítať ďalej
ČO AK to celé môže vyzerať inak? „Čo ak som si mala kúpiť predsa len ten druhý pár topánok?“ „Ak pôjdem na semester do zahraničia, čo ak sa so mnou rozíde?“ „Neviem, či zobrať túto pracovnú ponuku. Čo ak príde ešte niečo lepšie?“ „Čo ak sa to už nikdy medzi nami nedá do poriadku?“ „UžČítať ďalej
Písal sa koniec 19. storočia a jeden muž stredného veku mal denno-denný zvyk, ktorý otravoval všetkých jeho susedov. Raz za deň mal vo zvyku prechádzať sa po miestnom móle, na ktorého konci vždy strávil hodinu pri svojom rybárskom prútiku. Ako sám hovorieval, bez tohto rituálu by deň nebol dňom. To, čo však bolo pre susedov mätúce,Čítať ďalej
Hneď na začiatok musím povedať, že som sa vydala za muža, ktorý je vo vzťahoch mojím dokonalým opakom. Ja mám rada ľudí, spoločnosť, deti. On nemá rád ľudí, spoločnosť, deti. Veľmi vtipné. Som zaňho vydatá už viac ako 12 rokov a stále nám to skvele klape. Aj vo vzťahoch. Jedno sme sa však naučili obaja:Čítať ďalej
Môj život sa navždy zmenil v roku 2009. Nastúpila som do lietadla do Nikaraguy a sadla som si na svoje sedadlo. Keďže let mal byť dlhý, dala som sa do reči s mladým mužom, ktorý sedel vedľa mňa. Bol to Francúz, no žil v New Yorku, kde učil telesnú výchovu na miestnej základnej škole. Keď som sa ho opýtala,Čítať ďalej
Čo niekoho robí krásnym? Prečo sme naprogramovaní tak, že hodnotíme krásu na škále porovnávania namiesto toho, aby sme ju jednoducho prijali ako krásu? Prečo nás uspokojuje vedomie toho, že v nej vynikáme? Prečo robíme všetko možné, aby sme boli krajší ako ostatní – alebo, aby sme sa prispôsobili kultúrnym ideálom – namiesto toho, aby sme prijaliČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať