Som presvedčená o tom, že každá z nás potrebuje aj o dosť staršiu priateľku. Priateľky – rovesníčky – sú super, lebo riešia podobné veci ako ja, žijú v podobnom prostredí ako ja, obliekajú sa tak ako ja, starajú sa o malé (veľké) deti tak ako ja a v mnohom mi prirodzene rozumejú, lebo to, čo prežívam ja, prežívajú aj ony.  A tak sa môžeme jedna druhej posťažovať a je nám ľahšie na duši, keď vieme, že niekto niekde cíti to, čo my.

Z nejakého dôvodu mám aj oveľa staršie priateľky ako som ja. Možno je správnejšie povedať  “známe“ než priateľky, ale na tom nezáleží. Jedna z nich si ma akosi adoptovala a napriek vekovému rozdielu – je o 30 rokov staršia ako ja – mi veľmi rozumie, vie ohromne povzbudiť a ešte k tomu mi vie aj poradiť.  Niekedy sa nad radami starších akurát tak pousmejeme, ale táto osoba vie presne, čo potrebujem počuť.  Prečo je to asi tak? No jasné, pozerá sa na moju situáciu z iného uhla a odstup času jej v mnohom dáva to, čo zatiaľ ešte nemám. Má nadhľad, sama podobné problémy riešila a má ma veľmi, veľmi rada. A nielen mňa, ale celú moju rodinu.  

Asi som jej naposledy napísala veľmi deprimujúcu správu, lebo mi odpísala toto:

Mám ťa veľmi rada. Si úžasná mamina. Povedz svojmu manželovi s čím potrebuješ pomôcť. Môj manžel mi po rokoch povedal, že by mi bol v mnohom pomohol, keby vedel, že potrebujem pomôcť. Verím, že si nájdeš čas na šálku čaju, aby si si na pár minút sadla a trošku vydýchla…

V ten deň som potrebovala počuť tieto slová. Aj niečo pekné, aj uznanie, ale aj niečo praktické.

No kľúčová informácia je to, že keby jej manžel vedel, že ona potrebuje pomoc, tak by pomohol! Myslím si, že je čas sa zamyslieť nad touto pravdou. Pravdou je, že rady všetko zvládame samé, bez toho, aby sme žiadali o pomoc. Možno nevieme ako o ňu požiadať.  

Takže najprv nejaké to „know-how“. Áno, áno… aj tu platia pravidlá. (Nie vždy ich dodržím, ale snažím sa, lebo inak to nefunguje.)

S manželom hovorím priamo, k veci a bez drámy.   

Nesmie to znieť ako sťažovanie sa alebo útok na jeho osobu.

Musím mu veriť, že to zvládne, aj keď urobí niečo inak ako by som to urobila ja.  

Keď mi pomôže, poďakujem (tiež priamo, k veci a bez drámy).
A musím povedať, že som naozaj na neho pyšná, keď môžem niekomu povedať, že mi pomáha.

Myslím, že moja priateľka hovorila o potrebách, ktoré sa týkajú hlavne mňa samej, ktoré si nemusí všimnúť. Že potrebujem ísť do obchodu sama, bez detí (hlavne malých detí).  Že by som rada išla niekam von, prečítala si niečo pre seba. Alebo, že by sme sa mohli ísť večer prejsť. Možno sú to potreby, ktoré sa týkajú vzťahu ako je čas na nejaký rozhovor alebo potreba hovoriť otvorene o intímnych veciach.  Áno, to všetko je súčasťou toho, kto sme, ak chceme byť úprimné!

Áno, máme potreby, ktoré sa týkajú len nás samých. A tie sú potláčané asi najviac. Prišla som však na to až keď som sa stala matkou štyroch detí, že tie potreby sú taktiež dôležité, a že nie sú sebecké. Práve naopak. Keby sme boli u psychológa, hovoril by o psychohygiene, ktorá … chráni a upevňuje duševné zdravie, aby sa zvyšovala odolnosť človeka voči škodlivým vplyvom okolo nás.  Jednoducho povedané, psychohygiena je nevyhnutná na to, aby sme boli vyrovnané!!! (Toto mi mnohokrát chýba.)

Sú dni, keď meliem z posledného. Som vyťažená. (Je to jedno koľko máme detí, lebo každá matka je tými svojimi deťmi a rodinou vyťažená naplno.)

A vtedy si pripomínam slová mojej priateľky, že to môj manžel možno ani nevie.  On to nemá ako vedieť pokiaľ mu to nepoviem.  Keď to už vidí, tak je už asi neskoro.

Pozývam vás, milé čitateľky, aby sme bojovali o čas a miesto pre seba. Naše rodiny si zaslúžia nielen opratú bielizeň a umyté riady, ale aj vyrovnané matky a partnerky. ☺

Mám veľmi múdru priateľku.  Je síce staršia, ale napísala priamo, k veci a bez drámy.