Skoro každý deň sa ich pýtame: “Ako bolo v škole?“.  Odpovede sú rôzne.  A niekedy sa vlastne toho ani veľa nedozvieme.  Dočítala som sa, že sa dá aj inak.

Na poličke noviniek ma v našej knižnici zaujala knižka o výchove detí. Hneď som pochopila, o čo ide.  Knižky tohto druhu sú o tom, ako pomôcť deťom byť úspešnými teraz, ale hlavne ide o to, aby boli úspešné v budúcnosti, keď si budú hľadať svoju cestu.  V krátkosti zhrniem:  autori píšu, že úspešné deti sú vraj tie, ktoré majú akúsi vnútornú silu, a ktoré sú láskavé. Čítate správne….silné a láskavé.

Zaujalo ma to druhé a asi aj vás. S tou nejakou silnou osobnosťou som sa stretla, ale aký je to vlastne láskavý človek? Toto slovo nepočujeme až tak často a ani neviem, či som vôbec niekedy uvažovala nad tým, či sú moje deti láskavé.

Láskavý má mnoho synonymov. Dobrý. Prívetivý. Zhovievavý. Zdvorilý. Srdečný. Priateľský. Dobrotivý.  Šľachetný. Jemný. Vľúdny. Nežný. Dobrosrdečný. Milostivý.

Wow.

A k tomu sa toto slovo rovná úspechu v živote. No neviem. Keď niekedy sledujem deti vo svojom okolí, tak sa zamýšľam nad tým, čo ich vlastne učíme a k čomu ich vedieme. Byť na jednej strane silnou osobnosťou a na druhej vedieť byť zhovievavý a šľachetný mi pripadá dosť rozprávkové. A ono to aj je.

Vedeli ste, že nová Popoluška (2015) dostala od svojej matky jednu jedinú radu a pamätala si ju hlavne vtedy, keď čelila problémom? Napriek krutostiam, ktorým je nútená čeliť, Ella (nová Popoluška) nestráca nádej a je rozhodnutá splniť posledné želanie svojej matky, aby vždy bola „odvážna a láskavá“. Nemieni  prepadnúť zúfalstvu, ani pohŕdať tými, ktorí s ňou jednajú zle.  

Viem, úplne rozprávkové… Ale jedno je isté. Popoluška vedela pravdu.

Myslím si, že odvahu potrebujeme aj my, rodičia. Ja teda určite. A tak, keď prídu deti domov zo školy domov, nepýtam sa, aký mali deň, ale otázku formulujem inak.  

„Pomohol si dnes niekomu?“

„Povedal si niekomu niečo pekné?“

„Počkal si na niekoho, kto potreboval viac času?“

„Prispel si niečím pozitívnym?“

„Dal si dnes niekomu prednosť?“

Viem, aj toto znie rozprávkovo. Ale deti veria rozprávkam. To len my máme problém veriť, že jedno dieťa môže zmeniť svet.

Prečo sa vôbec  zamýšľať nad tým, čo pomôže našim deťom k úspechu? A čo to vlastne ten „úspech“ je?  Jednoducho povedané ide o to, aby sa naše deti stali zdravými jedincami, ktorí budú vedieť čeliť dobrému aj zlému a neprepadnú úzkosti a depresii. Možno sa nám práve teraz nezdá, že naše deti budú práve tie, ktoré sa nenaučia fungovať v tomto zložitom svete a podľa definície budú tie, ktoré v živote zlyhali. No čím viacej sa pozerám okolo seba, tým viacej tomu verím, že aj moje deti sú zraniteľné tak ako ktorékoľvek iné. Naša generácia čelí depresii viac akoby si to ktokoľvek pred 30 rokmi pomyslel.

A tak si želám, aby moje deti zažili, čo je to urobiť niečo pre toho druhého. Aj keď si to ten druhý možno nezaslúži. Veď vlastne to nám dáva silu. Keď urobíme niečo pre niekoho iného než len pre seba.  

Tento svet potrebuje silné deti. A silné budú len vtedy, keď budú vidieť Popoluškinu pravdu. Že byť prvý je niekedy byť posledný.  

Áno, bude to úspech, ak mi moje deti zajtra po škole povedia, že niekomu pomohli,, alebo že niekoho niečím potešili. Úspech už bude vlastne to, že sme sa nad tým vôbec spolu zamysleli.  

Teším sa, keď si cez sviatky znova pozrieme Popolušku. Je to asi jedno, ktorú verziu. Pravda je len jedna.