„Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu“, tvrdí  wikipédia. Je to spontánna vnútorná reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Je spojená s pocitom šťastia. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.

Navonok sa prejavuje rôzne. Ja som extrovert a keď sa teším, tak sa napríklad smejem alebo tlieskam a pri naozaj veľkej radosti aj skáčem.

Teším sa, keď vidím dúhu.

Teším sa, keď moje neterky vyslovia moje meno.

Teším sa z dovolenky.

Teším sa, že kamarátka Zuzka ide do Tanzánie starať sa o malé deti.

 A  teším sa aj, že moje meno je zapísané v nebi.

Čo to presne znamená?

Ani ja som to moc nevedela, hoci mi tieto slová nie sú neznáme.

V Biblii sa dočítate ako Ježiš Kristus, žijúc na tejto zemi poslal svojich spolupracovníkov do okolitých miest hovoriť o Ňom a o jeho kráľovstve. Tí museli zažiť parádne veci! Veď keď sa vrátili, nemohli o tom prestať hovoriť. Samé zázraky!

Ježiš to nepoprel. Skôr naopak, dodal pár povzbudivých viet. ALE potom zdôraznil, že viac ako to, sa majú radovať z toho, že ich mená sú zapísané v nebesiach.

Ako človek so statusom misionára tiež zažívam krásne veci. Zmenené životy, uzdravené duše i telá. Teší ma, keď na niečom pracujeme spolu s tímom a ono sa to podarí. Som nadšená, keď vidím vyriešené situácie ako odpoveď na naše modlitby.

Nádhera!

Všetko je super, keď sa práca darí. Cítim sa dobre, priam šťastne. A v tej eufórii si ani neuvedomím, že si čoraz viac začínam zamieňať pojmy „kto som“ za „čo robím“. Moje skutky, dobré skutky ma začínajú definovať viac ako čokoľvek iné.

Pred pár týždňami som bola na konferencii s vyše dvomi stovkami misionárov. Spolu sme počúvali prednášky nasávali informácie, čítali Bibliu, diskutovali a modlili sa. A práve počas jedného takéhoto stretnutia mi začal Boh čosi ukazovať.

Ťažko sa tieto veci medzi nebom a zemou popisujú, ale zrazu akoby som vedela, ako ma vníma sám Ježiš. Teší sa zo mňa a nič pre to nemusím robiť. Cítila som nemiernu spokojnosť so samou sebou.

To On sa rozhodol a dal všetko, aj svoj život, aby som mohla mať osobný vzťah s Ním. On zachránil, On zapísal. Neviem si to zaslúžiť. Nie je to o tom, čo ešte musím urobiť. Je to celé o Ňom a táto vedomosť bola mimoriadne oslobodzujúca!

Začala som sa neuveriteľne radovať. Prežívala som naplnenie svojho údelu, jednoducho, cítila som sa dobre. Najvtipnejšie na tom celom je, že táto radosť nebola dôsledkom mojej dobre vykonanej práce, ale výsledkom niečoho, čomu som vôbec nemohla napomôcť!

Vtedy som pochopila, čo je to za radosť, že moje meno je zapísané v nebi a napokon raz budem s Ním tvárou v tvár…naveky…v plnej kráse.