Ľudia odchádzajú a je to normálna vec. Možno je čas vidieť to aj z druhej strany, iba si predstav, že ten druhý človek začal čítať novú knihu a žiaľ, ty už viac nie si kapitola. Vinila by si človeka, že chce čítať iné knihy? Zmena je prirodzený proces a potrebujeme prijať fakt, že to platí aj na ľudí. Zem sa hýbe, ročné obdobia sa menia, napriek tomu očakávame, že ľudia zostanú rovnakí.

Zdieľať
, , , , ,

Moja prvá myšlienka na Vianoce je často spojená s mojím obľúbeným vianočným príbehom – Vianočná koleda, v ktorom Scrooge, hlboko zmenený rôznymi duchmi, ktorí ho v noci navštívili, nakoniec príjme pravého ducha Vianoc do svojho srdca. Ráno radostne vykrikuje zo svojho okna a tí, ktorí sa predtým vyhýbali jeho povestnému „Bah! Humbug!” sa pozerali na zmenu jeho srdca s nedôverou.

Zdieľať

„Veď si taká mladá. Však máš krásny život, rodinu a priateľov. Nič ti nechýba, ty predsa nemôžeš mať depresiu…,“ hovorili mi všetci. Mať depresiu som si nevybrala, ani som po nej nijako netúžila. Proste si ma depresia našla sama.

Zdieľať

Všetci chceme veriť, že sme silní. Chceme veriť, že sme schopní zniesť čokoľvek na nás život hodí, akékoľvek ťažké by to bolo. Chceme veriť, že sa nejako povznášame nad životnými údoliami. Niekedy sa zdá, akoby nám niečo vnútri hovorilo, že sa máme nad to všetko povzniesť.

Nie je to časťou našej prirodzenosti, myslieť si, že všetko iné než sila je slabosťou?

Zdieľať

Vyrastala som na vode a všetky letá som trávila v malom pobrežnom meste v Michigane. Od rána do večera sme behali po plážach, vyhrievali sa na slnku a zbierali sme čučoriedky, až kým sme nemali zafarbené prsty. Pred večerou sme na verande lúpali klasy sladkej kukurice a chytali raky so žuvačkou, zatváracími špendlíkmi a motúzom a predávali sme ich po desať centov obchodu s návnadami.

Zdieľať

Jolanka nebola žiadna krásavica. Vekovo trocha za zenitom, váha poriadne nad normál a na očiach tzv. „jogurťáky“, okuliare so silnými dioptriami, ktoré jej deformovali už tak drobné oči. Vlastne vyzerala celkom smiešne, keď sme sa s ňou stretli v jej kráľovstve, pokladničnom ostrovčeku jedného veľkého obchodného domu. Na neposednej brčkavej hrive sedela biela papierová čiapka, akú nosievajú pracovníci v pohostinstve.

Zdieľať

Od malička rada píšem. Ako ranná teenagerka som dokonca písala romány. Romantická duša ovplyvnená televíznymi seriálmi, nenaplnenými túžbami a tajnými platonickými láskami som sa ponárala do svojej fantázie a tvorila. V papiernictve som si kúpila písanku so širokými riadkami a pustila sa do práce. Štylistika prvých noviel bola na úrovni scenára: jednoduché vety, sem tam priama reč, občas ľahký popis scény a nejaký ten pohyb, aby sa nepovedalo. Nikoho som nenútila, aby to čítal, bolo to iba moje tajomstvo, môj svet, ktorý mi robil radosť.

Zdieľať

Chcem sa s vami podeliť o niektoré klamstvá, ktoré sa mi depresia snažila nahovoriť. Depresia je komplexným zdravotným problémom. Je ako cibuľa, ktorá má množstvo vrstiev a každú z nich treba ošetrovať, vyživovať a starať sa o ňu. Tieto vrstvy môžu byť fyziologické, duchovné, emocionálne, vzťahové, hormonálne, ekologické, príležitostné alebo všetky dokopy. U mňa predstavovala depresia všetky tieto vrstvy, vytvárajúce smrteľnú búrku.

Zdieľať

Mám pocit, že už pol dediny vie, že som si zapichla vidly do nohy. A vlastne to už viete aj vy. Veru, išla som oberať čerešne, a keďže čerešne rastú hore, vidly položené na zemi som si nevšimla. A už sa mi jeden hrot zapichol medzi prsty. Najprv som statočne znášala bolesť nohy, no po tetanovke už aj bolesť ruky. Prespala som toľko z poobedia, koľko sa dá pri štyroch deťoch pobehujúcich po dome a dvore. Čiže asi štvrťhodinku.

Zdieľať

Neviem ako vy, ale ja ako žena som už z niektorých vecí unavená.
Z neustálej snahy o dokonalosť, ktorú vidím v reklamách a v televízii.
Som unavená z pocitu, že musím upraviť každú fotografiu, ktorú chcem ukázať svetu.
Z nadmernej sexualizácie žien v reklamách a na obálkach časopisov.
Z toho, že vždy je všetko zamerané na krásu a nie na srdce alebo charakter.
Som unavená z povrchných konverzácií a z toho, že dôležité je len bohatstvo a majetok.
Zo snahy získať čo najviac „lajkov“, byť vždy lepší ako ostatní a neostať bez povšimnutia…

Zdieľať

Jarné upratovanie nie je iba o utieraní prachu z políc, ale o vyriešení toho, čo sa pokazilo. VNÚTORNÝ CHAOS môže mať rôzne vonkajšie prejavy: nezdravé stravovanie, nespavosť, závislosti, chronická nerozhodnosť alebo stagnácia. Pre mnohých z nás, chaos vzniká neporiadkom. Nezdravé stravovanie alebo nedostatok spánku môžu spôsobiť hromadenie toxínov v tele. Práve v čase jarného upratovaniaČítať ďalej

Zdieľať

Na čo si spomeniete, keď sa povie Veľká noc? Ja si vždy spomeniem na pastelové farby a na to, ako som netrpezlivo čakala v kuchyni, kým sa uvaria vajíčka, oblečená do najkrajších nedeľných šiat. Mala som veľké očakávania a nemohla som sa dočkať, kedy ich budem môcť namaľovať. Ozdobené vajíčka potom rodičia schovali na záhrade za domom a s nadšením sledovali svoje deti pri hľadaní. Radosť z košíka plného čokoládových zajačikov sa však prelínala s pocitom nepokoja.

Zdieľať

Dnes som cestovala vlakom domov. V otvorenom vozni nebol skoro nikto okrem mňa a väčšej skupiny Rómov.
Pracovala som na úlohe do školy, keď ku mne pribehol malý rómsky chlapec a chvíľu sa na mňa pozeral. Pozdravila som ho, na čo sa rozbehol naspäť za mamou. O pár minút prišiel naspäť aj s ňou a so sestrou. Chvíľu na mňa pozerali. Spýtala som sa ich, ako sa majú a kam cestujú. Mama ich len trochu nabádala, nech mi niečo odpovedia.

Zdieľať

Vo filme Hranice zlomu pricestuje Sarah Baufordová, dáma z vyššej spoločenskej vrstvy z Anglicka do utečeneckého tábora v Etiópii. Prichádza so zásielkou potravín, aby pomohla počas sucha, ktoré sužuje krajinu. Stretáva sa tu s hladomorom, bolesťou, utrpením aj smrťou. Zoznámi sa so svojráznym doktorom Nickom Callahanom, ktorý vedie tábor. Keď sa jej pobyt blíži už ku koncu, pri jednej príležitosti sa hoČítať ďalej

Zdieľať

    Moja sestra prednedávnom zdieľala článok z huffingtonpost.com na mojej facebook-ovej stránke. Nenapísala žiaden komentár, reakciu nechala na mňa. Po prečítaní článku som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Čo mi ním chcela naznačiť? Podobám sa podľa nej tej žene z článku? Uťahuje si z našej ďalšej sestry? Neopýtala som sa jej. NebolaČítať ďalej

Zdieľať