Je ponorená do víru vlastných myšlienok. Prekvapí vás otázkou, o ktorej ste ani nevedeli, že je dôležitá. Má citlivú dušu, zmysel pre umenie a je plná života. Články o kreativite, duševnom zdraví, zázrakoch a spiritualite, vývoji osobnosti a o problémoch, ktorým čelí moderná žena /depresia, úzkosť, sebahodnota, zmysel života, poruchy príjmu potravy/, články hovoriace pravdu o kráse, nehľadiac na veľkosť a tvar postavy, či osobnosť.
Už je to tretí rok, čo som začala nový zvyk. Nový kalendárny rok začínam detoxom. A hoci sa spája skôr s jarnými mesiacmi, ja ho praktizujem už v januári. Detoxikačné kúry majú za cieľ odstrániť či zneškodniť toxické látky v tele. Ide o očistu v záujme zdravia. Môj detox sa netýkal ani tak môjho tela, ako mojej duše. PotrebovalaČítať ďalej
Píšem si denník. Môžem s láskou konštatovať, že je to skvelá vec. Vždy som si ho písala. Z obdobia: „Drahý denníček, som do Matúša a dúfam, že na Vianoce dostanem nový mobil“ som sa prehupla do „Dnes mám depku, lebo ma nikto nechápe…“ a neskôr prišlo „Milý denník, dnes veľa uvažujem nad životom“. Odporúčam to každému človeku, čoČítať ďalej
Zastavila som sa, otvorila som okno a zbadala som niekoľko červenučkých jahôd, ktoré pestujeme na balkóne. Pozrela sa sa na bylinky v črepníku a listy na bazalke ma priam očarili svojou zelenou farbou. Muškáty sa predbiehajú, ktorý bude mať viacej kvetov a ja sa len dívam. Dostala som cez email výzvu zastaviť sa a pozrieť sa von oknom aspoňČítať ďalej
Keď som bola tínedžerka, čítala som knižku, ktorá by sa v preklade mohla volať „Čakajúca slečna“. Autorky v nej ponúkajú praktické rady do života slobodných dievčat. Ak by som ju mala stručne zhrnúť, kniha hovorí práve o opaku svojho názvu. Zdôrazňuje, že slobodné dievčatá nie sú spiace krásavice, ktoré čakajú, až jedného dňa príde princ, pobozká ich, a potomČítať ďalej
„Naše emócie z nás robia ľudí.“ Myslím, že to zaznelo v nejakom filme. A je to tak veľká pravda. Sme ľudia, sme emocionálni – cítime. Jasné nemôžeme ovplyvniť či nás šéf nesprdne za niečo, čo nie je naša vina. Či ráno nezmeškáme autobus, pretože nezazvonil budík. Ani dĺžku radu v supermarkete kam sme išli nakúpiť. Čo však môžeme ovplyvniťČítať ďalej
Niekedy mám pocit, že som rada, že nevidím za zákrutu. Hrozne rada by som za ňu videla, ale keď sa obzriem späť a vidím, akou kľukatou cestou som išla, vravím si: „toto sa snáď ani prežiť nedalo“. Ale som – zatiaľ ešte – tu, a to znamená, že som to prežila. V každom prípadeČítať ďalej
„DÚFAM, ŽE ŽIJEŠ ŽIVOT NA KTORÝ SI HRDÝ. AK NIE, DÚFAM, ŽE NÁJDEŠ SILU ZAČAŤ ODZNOVA.“ – F. SCOTT FITZGERALD Som hrdá na to, ako som doteraz žila? Robím veci, ktoré sú pre mňa dôležité? Ako prežijem druhú polovicu môjho života? To sú otázky, ktoré sa pýtaš samej seba, keď dosiahneš štyridsiatku. Keď siČítať ďalej
Milujem leto, teplé počasie, kúpaliská, knihy, morské pobrežie a nosenie plaviek od rána do večera; obzvlášť, ak sa už slnko dotklo mojej pokožky. Minulé leto som však zažila čosi iné. A teraz, tento rok, mám uprostred brucha veľkú jazvu. Vlastne ich je niekoľko, ale tá najväčšia začína hore na mojom hrudnom koši a končí priČítať ďalej
Včera mal môj muž narodeniny. Nerobieva oslavy, ale teraz sa mu pritrafili okrúhliny. Trošku som ho prinútila a tak sme mu v jeho práci pripravili oslavu. Na pomoc som si zavolala Tetu. Od rána vypekala kysnuté pečivo, aby bolo čerstvé. Všetko dobre dopadlo, len som bola trochu unavená. Ale moja milá Teta sa postaralaČítať ďalej
Hnev. Môj najväčší nepriateľ, s ktorým bojujem odkedy som ho pomenovala. Naivne som dúfala, že keď budem milovaná a vydatá, moja osobnosť sa prirodzene sama od seba zmení a hnev už navždy zmizne. Haha. Bola to naozaj naivná domnienka. V manželstve som samu seba ešte viac spoznala a odraz môjho vnútra sa mi páčil čorazČítať ďalej
V štvrtom mesiaci tehotenstva som v knihe zašla o pár stránok ďalej. A narazila som na obrázok ženy, ktorá rodila. Niektoré knihy ukazujú viac, ako treba. Okrem nákresu, ako približne dieťa prichádza na svet pôrodnými cestami, tam boli aj fotografie reálneho pôrodu. Ak som sa dovtedy pôrodu bála, po tomto okamihu som sa ho takČítať ďalej
de bolo tam bolo, bolo raz jedno štvorročné dievčatko. Malo blond vlásky a bolo živé, a tak ju jej rodičia prezývali „naša malá žiarovka“. Zbožňovala toto meno! Avšak jedného dňa ju začal jej otec volať „moja bacuľatá škôlkarka“. Táto nová prezývka bola bezbolestná, keď mala 5, 6, a dokonca aj 7 rokov, ale ako náhle dovŕšila 8, začalaČítať ďalej
JEDNO STAROVEKÉ PRÍSLOVIE HOVORÍ: „Dobre sú mienené údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.“ Vďaka myšlienkam ako je táto verím, že staroveký národ bol múdrejší, ako som si myslel. Pre nich to, aby sa zamysleli nad životom a skúmali jeho zákutia, aby našli kúsky pravdy, neznamenalo uniknúť pred utrpením ľudského života. AjČítať ďalej
Vydávala som sa ako 22 ročná. Môj manžel mal len o trochu viac ako ja. Babky na dedine si, samozrejme, mysleli, že sa vydať musím (pre tie, čo výrazu nerozumejú, v minulosti sa ,,museli” vydať mladé dievčatá, ktoré už čakali bábätko). Nemusela som sa, bolo to naše slobodné dobrovoľné rozhodnutie. Zatiaľ jedno z najlepších. PoČítať ďalej
ČO AK to celé môže vyzerať inak? „Čo ak som si mala kúpiť predsa len ten druhý pár topánok?“ „Ak pôjdem na semester do zahraničia, čo ak sa so mnou rozíde?“ „Neviem, či zobrať túto pracovnú ponuku. Čo ak príde ešte niečo lepšie?“ „Čo ak sa to už nikdy medzi nami nedá do poriadku?“ „UžČítať ďalej
Písal sa koniec 19. storočia a jeden muž stredného veku mal denno-denný zvyk, ktorý otravoval všetkých jeho susedov. Raz za deň mal vo zvyku prechádzať sa po miestnom móle, na ktorého konci vždy strávil hodinu pri svojom rybárskom prútiku. Ako sám hovorieval, bez tohto rituálu by deň nebol dňom. To, čo však bolo pre susedov mätúce,Čítať ďalej
Čo niekoho robí krásnym? Prečo sme naprogramovaní tak, že hodnotíme krásu na škále porovnávania namiesto toho, aby sme ju jednoducho prijali ako krásu? Prečo nás uspokojuje vedomie toho, že v nej vynikáme? Prečo robíme všetko možné, aby sme boli krajší ako ostatní – alebo, aby sme sa prispôsobili kultúrnym ideálom – namiesto toho, aby sme prijaliČítať ďalej
Väčšinu svojho života som sa vyrovnávala s negatívnym monológom k sebe samej a smútkom, čo mi neurobilo dobre. Zaneprázdnenosť, úzkosť a pocity sebapohŕdania ma spravili nestabilnou počas mojej mladosti. Zaujímavé však je, že samotná vec, ktorá ma viedla k panickej existencii – moja vôľa – správne presmerovaná, sa stala odrazovým mostíkom k môjmu uzdraveniu.
Nie, nehovorím o jednom chlapcovi v jednej osobe. Skôr o bratoch „protipóloch“. Vyzerajú naozaj podobne. Dokonca celé roky nosili oblečenie po dvojičkách, a bolo im obom dobré. No nie sú dvojičky a ich rozmanité osobnosti to zreteľne podčiarkujú. Môj starší syn Marek sa dá nazvať obdivovaným. Je neuveriteľne slovne zdatný. Dokáže hodiny rozprávať o veciach,Čítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať