Pred pár týždňami som prestala dojčiť. A moje pekné plné prsia zrazu ovisli. Počas tehotenstva narástli, počas obdobia dojčenia boli síce striedavo plné a prázdne mlieka, ale takto ucapené neboli nikdy. Kristína Farkašová ich vo svojej knihe Som mama prirovnáva k „rozrolovaným  ponožkám“. No žiaľ, presne to mi teraz moje prsia pripomínajú. Internet je plný krásnych, plasticky plných pŕs, čo stoja samé aj bez podprsenky. Keď mám byť úprimná, na sebavedomí mi takéto fotky nepridali. Prsia boli kedysi jednou z vecí, ktoré sa mi na mojom tele páčili. Nikdy neboli extra veľké, ale boli pevné a vypĺňali moju podprsenku aj bez vypchávok. Teraz sa cítim neatraktívna. Veľmi. Vďaka Bohu, že manželovi je to jedno. Aspoň to tvrdí. Pýtala som sa viacerých žien, ktoré pravidelne cvičia, či sa ovisnuté prsia dajú nejako spevniť, vrátiť späť nahor, zatraktívniť. Odpoveď bola negatívna. Škoda.

Obrovská iskra nádeje mi zasvietila dnes večer, pri uspávaní najmenšieho dieťaťa. Krátko po uložení do postieľky sa zobudilo. A budilo sa znova a znova po krátkych intervaloch. Keď sa zobudilo už tretíkrát v priebehu hodiny, vzala som ho na ruky a rozmýšľala som: môžu to byť zuby alebo dnes malo príliš veľa podnetov, ktoré nestihlo spracovať? Zrazu som sa pristihla pri speve. Má ho rado od narodenia. Asi preto, že prišlo na svet v období, keď bol jeho starší súrodenec užasnutý z rôznych detských riekaniek a piesní, a tým pádom sa ich napočúvalo, už keď bolo v bruchu. Po chvíli bolo ticho. Pri speve sa upokojilo a zaspalo. Pritisnuté na hrudi, s jednou rukou v mojou výstrihu. Tom plochom, neatraktívnom, ku ktorému keď sa moje deti pritúlia, cítia známu vôňu, tlkot srdca, ozvenu spevu alebo známych melódií. V momente mi bolo úplne jedno, či moja hruď ešte niekedy bude plná alebo nie.

Moje ovisnuté prsia sú predsa znamením, že dojčili deti. Tie, ktoré keď sú nespokojné, prídu sa ku mne pritúliť, cítiť teplo, známy hlas a vôňu. Napokon, pre moje deti som krásna mama. A keď to budem mať na pamäti, prsia mi už viac nebudú uberať na sebavedomí.

Ako ste sa so zmenami na svojom tele po dojčení vyrovnali vy? Bolo to pre vás jednoduchšie?