„DÚFAM, ŽE ŽIJEŠ ŽIVOT NA KTORÝ SI HRDÝ. AK NIE,

DÚFAM, ŽE NÁJDEŠ SILU ZAČAŤ ODZNOVA.“

 – F. SCOTT FITZGERALD

Som hrdá na to, ako som doteraz žila? Robím veci, ktoré sú pre mňa dôležité? Ako prežijem druhú polovicu môjho života? To sú otázky, ktoré sa pýtaš samej seba, keď dosiahneš štyridsiatku. Keď si uvedomíš, že si veľmi pravdepodobne už prežila polovicu svojho života. Pozerám sa späť na uplynulé roky, mysliac na to, koľkokrát som musela začať odznova, ale tiež sa pozerám dopredu na to, čo chcem dosiahnuť. Som hrdá na to, ako som doteraz žila svoj život, ale chcem smerovať do budúcnosti so zámerom. V tomto bode na pol ceste, moje ciele pre život sú, aby bol zmysluplný a zábavný, dôležitý a pokojný, plný rodiny a priateľov, práce a relaxácie. Chcem robiť veci, ktoré ma desia a dráždia, a to tvorí rozdiel v životoch tých okolo mňa a tých na druhej strane sveta. Chcem byť najlepšou manželkou a mamou a priateľkou, akou môžem byť. Som ako každá jedna z vás: chcem to všetko. Stále sa učím, ako toto všetko zvládnuť, ale tu je pár vecí, ktoré som sa cestou naučila.

MÔŽEŠ MAŤ V ŽIVOTE VŠETKO ČO CHCEŠ, NO NIE NARAZ

Ako mladá žena, manželka a matka som čítala frázu v knihe Marie Shriverovej: „ Desať vecí, ktoré by som si želala vedieť skôr, než som vstúpila do reálneho sveta“ a snažila som sa to vstrebať. Bola som dieťa osemdesiatych rokov. Osemdesiate roky učili mladé dievčatá, ako som bola ja, polovičnú pravdu: „Môžeš mať všetko.“ Implikáciou bolo, že môžeš a mala by si mať všetko, a ak si to všetko nemala, potom si sa dosť nesnažila to získať a nejako si nečinila spravodlivosť ženskému pohlaviu. Potom prišli deväťdesiate roky. Zrazu boli témy ako stres, úzkosť, vina a depresia bežné v reláciách a časopisoch. Rýchlo sme si uvedomili, že „mať všetko“ má svoju cenu. Pravdou je, že keď sa snažíme mať všetko naraz, často skončíme zraňovaním samých seba a ľudí okolo nás. Môžeme to všetko robiť, no nič z toho nerobíme poriadne. Môžeme mať všetko, iba nie naraz.

NIEKEDY MUSÍŠ POVEDAŤ „NIE“ ALEBO MOŽNO IBA „NIE TERAZ“

Normálne nemám rada zovšeobecnenia, ale proste na vás hodím toto jedno, pretože si myslím, že je dosť presné. Ženy sú skvelé v robení viacerých vecí naraz. Boli sme stvorené na multifunkčnosť. Môžeme v našich telách tvoriť nový život, a pritom v podstate pokračovať vo všetkých našich normálnych aktivitách – fyzický dôkaz pohlavného princípu, že ženy môžu rozdeliť sústredenie neskutočne dobre. Avšak možno táto kapacita vytvorila nerealistické očakávania – také, ktoré dávame na seba, a na to, čo môžeme alebo by sme mali „mať“ v tomto živote teraz.

Realita je taká, že v nejakom momente si musíme vytvoriť priority pre súčasnosť. Musíme žiť v terajšku. Ak my, ako ženy budeme robiť veci dobre, musíme odmietnuť príležitosti, ktoré by sme naozaj chceli robiť, ale ktorým v tomto momente nemôžeme dať naše všetko. Tam vonku je toľko príležitostí, ale povzbudzujem ťa naučiť sa povedať veciam „nie teraz“. Ver, že nič nezameškáš – ver, že sa vždy môžeš vrátiť a robiť niečo neskôr, ak je to skutočne dôležité.

Vyberať si sústredenie na veci sezónne bude znamenať, že môžeš robiť veci excelentne, a nie polovičato alebo z vyčerpania. Všimla si si, že keď prisľúbiš príliš veľa vecí naraz, niektoré nakoniec vôbec nespravíš poriadne? Keď si skutočne prítomná a ty sa rozhodneš úprimne sústrediť, o koľko ľahšou sa tá úloha stane. O koľko viac radostnou sa práca stane, keď sa nesnažíš robiť to všetko naraz, rozmýšľajúc o všetkých tých ostatných veciach, ktoré by si „mala“ robiť. Môžeš si vychutnať svoje voľby; môžeš si užívať svoj život.

NIEKEDY MUSÍŠ PRESTAŤ HRAŤ HRU JENGA SO SVOJÍM ŽIVOTOM

Budú v tvojom živote chvíle, kedy si uvedomíš, že žongluješ s príliš veľa loptami; tvoj život je ako hra Jenga a pokúšaš osud každým krokom. Ak s tým niečo nespravíš a rýchlo, všetko sa to zrúti, ale ty si takmer závislá na živote s vysokými stávkami – „Som na hranici zrútenia.“ Nechceš prestať.

Tento pocit som mala niekoľkokrát v živote, že som na okraji zahodenia všetkých svojich záväzkov, a toto sú chvíle, kedy som sa musela dlho a ťažko pozerať na všetko kopiace sa v mojom živote – tie oblasti stratenej energie, ktoré nie sú živé – a odložiť ich možno nie navždy, ale aspoň nateraz.

Niektoré otázky, ktoré by si sa mala spýtať samej seba, keď sa takto začínaš cítiť, môžu byť: Pomáha mi toto dosiahnuť ciele, ktoré skutočne v živote chcem? Je to niečo, čo by som podľa spoločnosti „mala“ robiť? Reprezentuje to veci, ktoré sú pre mňa v živote skutočne dôležité?

Môže byť ťažké odvrátiť sústredenie z niečoho, na čom si pracovala, aj keď si to nerobila dobre alebo celým svojím srdcom. Môžeš sklamať iných, môžeš sa vzdávať niečoho, o čom si si myslela, že to naozaj chceš, ale sľubujem ti, táto schopnosť uvoľniť sa z nepotrebných tlakov je kritická pre žitie života, ktorý skutočne chceš tu a teraz.

VYHOSTI „MALA“ ZO SVOJEJ VNÚTORNEJ SLOVNEJ ZÁSOBY

„Mala je definované ako „musela; mala; zvykla vyjadrovať povinnosť či záväzok.“ Ako ženy na seba často zavesíme toľko očakávaní, o ktorých veríme že by sme ich „mali“ robiť, že naše dni sú naplnené spĺňaním záväzkov a povinností viac, než plnením snov. Toto môže vytvárať vnútornú horkosť alebo frustráciu s naším životom, ktorá spôsobuje, že opovrhujeme našim okolím alebo povinnosťami, pretože sme povedali snílkovi v nás, aby bol ticho, ale nebude.

Slovo „mala“ ma núti cítiť sa vinnou hneď od začiatku. Počujem tú hlodavú otázku v mojej hlave príliš často: Čo sú všetky veci, ktoré by som mala robiť, kým tu stále sedím a robím čokoľvek, čo to tu robím? Neexistuje koniec pre tieto „mala“, ktoré my ako ženy môžeme podľa toho, čo nám hovorí spoločnosť, na seba uvaliť. Vieš čo tie veci sú: Mala by si viac zarábať. Mala by si sa viac sústrediť na prácu. Viac na rodinu. Nadobudnúť viac záľub. Stať sa super mamou. Vytvoriť všetko originálne, a popri tom robiť párty s večerou každý druhý deň, a medzitým adoptovať zachránené zvieratá. Naozaj by si mala. Ale vieš čo? Proste sa nad tým ani nezamýšľaj. Vymaž to slovo zo svojej slovnej zásoby.

NAPOKON, ŽI S VĎAČNÝM VEDOMÍM

Ako mladí, koľko nášho života trávime plánovaním a snívaním o tom, čo bude nasledovať? „Nemôžem počkať kým zoštátnicujem; odsťahujem sa preč od rodičov; budem mať moju vysnívanú prácu; odsťahujem sa do veľkého mesta; vezmem si muža svojich snov; založím rodinu; budem mať peniaze, aby som si mohla dovoliť vysnívanú dovolenku, môj vysnívaný dom, môj vysnívaný život.“

Pravdou je, že tých priemerne 82,2 rokov života, ktoré máš na tejto zemi, sú pekným, dlhým časom. Fúra času spraviť všetky tie veci, o ktorých snívaš, ak začneš žiť tie roky so zámerom už teraz. Porozprávaj sa so ženou, ktorá má 80 a budeš unesená, čo všetko spravila v rozpätí svojho života – desaťročia strávené robením vecí, o ktorých sa jej v dvadsiatke pravdepodobne ani nesnívalo.

Avšak ešte jednu pravdu musíme zvážiť a to, že nemáme záruku zajtrajška. Aj keď to znie kruto, sloboda v tejto realite je, že ak nemáme daný dlhý život ako určitosť, potom na žiadnej z týchto obáv, túžob alebo na strese i tak nezáleží. Jediná vec, na ktorej potom záleží, sú všetky odpovede na tieto otázky: Odráža to, čo robím dnes to, čo je pre mňa skutočne dôležité? Strávila som život s tými, ktorých milujem? Urobila som niečo významné?

Si jediná, kto vie odpovede na tieto otázky, a ak nie si hrdá na odpovede, potom dúfam, že budeš mať odvahu začať tak žiť teraz.

pôvodným článkom “Here, Now, All”, uverejneným v magazine Darling (11. vydanie) fotografia: Kathryna Hancock. Do slovenského jazyka s povolením preložila Dada Árendášová.  [/author]