Kedysi bola jednou z mojich obľúbených televíznych relácií Piati proti piatim. Inšpirujúc sa filozofiou tejto súťaže, mohla by som aj ja vyhlásiť top toho, čo sa v našej domácnosti udialo počas materskej dovolenky, resp. top toho, čo dokázal môj syn.

Sú dni, ktoré plynú nerušene a v ktorých zrejme máme čerpať silu do tých ďalších, ktoré sú ako rozbúrené more. Ale aspoň je na čo spomínať. A keď deti vyrastú, možno sa spolu s nami zasmejú nad tým, čo všetko vyparatili.

Čo sa podarilo nám?

1. rozbité okuliare – je to taká klasika. Asi sa nenájde dieťa, ktoré svojim „okuliarnatým“ rodičom nerozbije okuliare. O to horšie ak Vám im hodí na dlažbu v obchode a domov musíte „naslepo“.
2. zabuchnutie balkónových dvier – ak máte špajzu na balkóne ako my a podchvíľou odbiehate niečo vziať, môže sa to ľahko stať. Dvere otvoríte aj z opačnej strany, horšie je, ak malý výmyselník otočí kľučkou. ☺
3. skok do akvária – vodu majú deti veľmi radi. Keď rybky tak pekne plávajú, prečo nie aj ja? Ktovie, čo sa deje v malých hlavičkách skôr, ako tam ponoria ruky až po lakte? A koho zachraňovať skôr rybky či rybára?
4. preprogramovanie pračky – mama často perie a ako to pekne svieti… ale už to trvá akosi dlho, čo tak skrátiť program?
5. vyhrabanie hliny z kvetináča – trvalo dlhšiu chvíľu, kým sme nášho malého „krtka“ naučili, že hlina z kvetináča sa ani neje, ani nevyhrabáva. A listy citrónovníka sa netrhajú a neslúžia na konzumáciu.
6. rybí krém ako osviežovač vzduchu – stačila nepozorná chvíľa a časť rybej pasty bola vytlačená a rozotretá po koberci. Aj napriek dôkladnému vyčisteniu koberca, ešte pár dní  bolo v našej domácnosti aróma, akoby sa vyprážalo filé.
7. počarbanie LCD monitora – tak toto je absolútne TOP. Nový monitor počmáraný permanentnou fixkou určenou na cd-čka. Nakoľko je to chúlostivá vecička, výrobca neodporúča žiadne agresívnejšie prípravky na odstránenie a špeciálnym gélom, ani vodou to dolu nezíde. Nezostávalo nič iné len zariskovať, že sa snáď od alkoholu obrazovka nerozleptá. Ale prežila to. A my tiež… ☺

Tieto riadky som našla s odstupom piatich rokov. Môj syn vyrástol, tento školský rok bude prváčik. Veľa sa zmenilo. Už to nie je ten neposedný beťár, ale malý školáčik, ktorý si chystá aktovku na svoj „veľký deň.“

Preto nebojte sa, milé mamičky, ak sa vám zdá, že sa stále točíte v jednom kruhu, každý malý loptoš raz vyrastie a vy budete s láskou spomínať na menšie, či väčšie huncútstva. Veľa radosti z materstva!