V poslednom čase veľa premýšľam o cene, ktorá sa platí za manželstvo… čo by nikoho z vás nemalo prekvapiť. (Ahoj, volám sa Annie a som tá, čo je slobodná.)

(A ešte predtým, než pôjdem ďalej, dovoľte mi povedať to tu jasne: nie všetkým sa tento článok bude páčiť. A to je v poriadku. Ani ja si nie som istá, či sa mi páči. Ale chcem s vami o tom hovoriť, či nás už výsledok bude tešiť alebo nie.)

Páči sa mi, ako trávim svoj život

Tu, v Nashville, trávim veľa času s vysokoškolákmi, ktorí sú súčasťou mládežníckej služby nášho zboru.

Aby som bola čestná, na vysokoškolákov míňam aj veľa peňazí – kupujem jedlá, platím, keď ideme na kávu, nájdem knihu, ktorú si myslím, že potrebujú.

Veľa času tiež trávim so svojimi priateľmi. Vlastne, trávim s nimi toľko času, koľko len chcem.

Veľa času trávim čítaním a veľa času písaním.

Môžem míňať peniaze ako chcem, hoci tak rozumne ako je to možné.

Čo ešte? Spávam v strede postele.

Naozaj som porástla v tom, že viem oceniť, ako môžem tráviť svoj život – robiť službu, ktorú milujem, s ľuďmi, ktorých milujem. A v júli pôjdem na pláž. Viem, v ktorý deň tam pôjdem, ale ešte neviem, kedy sa vrátim späť.

Pretože to je môj život a môžem ho tráviť tak, ako chcem ja.

Chcem sa vydať už odvtedy, odkedy som bola dosť veľká na to, aby som to slovo vedela definovať. Nie som si istá, čo Boh robí v mojom srdci a v mojej mysli, ale v poslednom čase trávim určitý úsek každého dňa tým, že som naozaj vďačná presne za taký život, ktorý mám práve teraz.

Som zvedavá, či toto sebecké žitie slobodného života po celý môj dospelácky život spôsobilo, že môj mozog prestal túžiť po niečom inom? Je to dôsledok toho, že mám takmer 33 rokov a som stále slobodná? To, čo v súčasnosti mám, vlastne vyzerá lepšie ako to, po čom som vždy túžila?

Alebo možno je toto to pravé? Možno toto je to, čo znamená byť spokojnou s tým, kde ste? Je toto efekt toho, že mám takmer 33 rokov a som slobodná a som s tým (povzdych) OK?

Moja kamarátka Lyndsay napísala veľmi zaujímavý článok o komplexnosti bytia nevydatou po vysokej škole a nedostatku ružových okuliarov v momente, keď dosiahnete určitý bod. A myslím si, že má pravdu – nikdy som ako 21-ročná promovaná študentka nevidela skutočnú cenu manželstva. Pozerala som sa na manželstvo presne ako na VŠETKO TO, ČO SOM KEDY CHCELA.

A to tak je. Stále to chcem. Stále si myslím, že Boh nám prostredníctvom vzťahu dáva krásne veci a dúfam, že manželstvo je súčasťou Jeho príbehu pre mňa, dokonca aj keď sú s ním spojené nepredvídané náklady.

Pretože viete, čo som nezapracovala ani do jednej jedinej vety tohto článku.

Lásku.

Pre lásku sme ochotní vzdať sa mnohého a pre lásku sme ochotní dať veľa.

Ak by som sa bola vydala v 23. rokoch, nikdy by som nepoznala nič iné. Nikdy by som nepoznala životný štýl typu: cestujem-kedy-len-chcem, robím-čo-len-chcem, slúžim-tam-kde-chcem, je-to-o-tom-čo-chcem-ja.

Stavím sa, že by som bola mamou. A bola by som zamilovaná (dúfam). A to by pravdepodobne bolo úžasné.

Čiže odmeny by boli skvelé. Viem to.

Ale čo dnes? 33 rokov a stále slobodná? Cena vzdávania sa tohto života, ktorý milujem, sa tiež zdá byť veľmi veľká. Zdá sa, že dokonca aj tie najlepšie dary prinášajú so sebou v určitej miere to, že musíme vziať svoj kríž, nie?

Neviem.

Ľudia často hovorievajú „Manželstvo ťa nenaplní úplne”  a ja som na to zvykla odpovedať: „Rada by som to zistila na vlastnej koži,” pretože, vážne, prestaňte také veci hovoriť slobodným dievčatám.

Ale aká je pravda? Viem, že majú pravdu.

Pretože hoci som dnes slobodná? Môj život je úplný.

. . . . .

Budem vďačná, ak vyjadríte, čo si o tom myslíte… poďme o tom hovoriť. Ako plne prijať obdobie, v ktorom sa nachádzame bez toho, aby sme sa vzdali nádeje na ďalšie? Alebo to môžete plne prijať iba vtedy, keď si myslíte, že toto je to najlepšie, čo môžete mať? 

napísala Annie Downs

Preložené z anglického originálu: „The Cost (I’ve been thinking a lot about the cost of marriage lately…),“ od autorka Annie Downs,  preložil s povolením od Zuzana Potocka