Túžobne očakávať…

ocakavat

Znovu som sklamaná, musím znížiť svoje očakávanie. Rýchlo zabudnem na predošlé sklamanie a znovu túžobne očakávam odpoveď na e-maily, ktoré som včera rozposlala, návštevu mojich milovaných, hodinu, keď už idem navštíviť babičku, sms-ku od kamarátky s pozvánkou na prechádzku s jej úžasným, usmiatym chlapčekom… je to ozaj zoznam malých, každodenných vecí, ktoré pribúdajú na dlhý zoznam. Očakávam a keď sa nesplnia, dokážu mi pokaziť náladu, narušiť vzťahy, no dokážem sa sústrediť … Moje túžobné očakávania ma včas ráno zobúdzajú zo zvedavosti, ale mi aj prekážajú isť včas spať. Dlho do noci ma držia bdieť a nútia urobiť ešte jeden krok navyše, ešte jednu hodinku, minútku… chcem vidieť nejaký výsledok, chcem sa zlepšiť v  mnohých veciach a nechcem sklamať samu seba.

A je to tu, plačem, som zlomená. Zopakovalo sa to. Horkoťažko vstávam zo zeme, oprašujem si svoje zašpinené kolená a idem ďalej. Každý krok ma bolí, ale nechcem sa zastaviť, rýchlo chcem nájsť bezpečie, milujúcu ruku, ktorá ma už nikdy nesklame. Hlavou mi prechádzajú rôzne rozhodnutia: od dnes už nebudem očakávať, od dnes sa už nebudem tešiť na veci, kým sa ozaj neudejú, od dnes… hm, ale potom by som sa nedokázala radovať ani usmievať, plakať, prijímať, ani dávať. Nebola by som to ja. Moje srdce bude vždy túžobne očakávať na niečo. Mám zmätok v hlave. Čo teraz?

Dnes ráno som sa zobudila a moje oči uzreli krásnu farbu neba. Vonku ešte mŕtve ticho, počula som svoje srdce, svoje myšlienky, kričali a cítila som znovu túžobné očakávanie, ale teraz po Božej kráse, po mojom Svoriteľovi.  Som zvedavá na dneskajšok, kde ma Jeho cestičky zavedú a aké nepreskúmane a neznáme farby moje srdce nadchnú? Tvár a srdce sa mi rozjasnili, naozaj verím že ON ma nesklame!

Prišla som na to. Rovnako, ako keď sedím za dverami a túžobne načúvam krokom, alebo s veľkým očakávaním preverujem „inbox“ každých niekoľko minút, už každú chvíľu bude moja obľúbená pieseň, ešte jeden deň a konečne bude víkend… ešte viac, túžobne chcem očakávať na dneskajšok a zajtrajšok s Ním.

Nie je to ľahké, veď som iba človek. Je to prirodzené, aby sme boli smutní, keď cítime bolesť, reagovali, hnevali sa, znepokojovali sa nad maličkosťami, veď o tom svedčia stopy tečúcich sĺz, stopy vrások, šedín, ale aj napriek tomu dokážem mať veľkú radosť a neviem ju skrývať, chcem ju rozdávať, chcem ďakovať, smiať sa, milovať…

Keď žijem v tomto očakávaní, veci sa zdajú farebnejšie, dokonca aj ťažké veci sa zdajú zvládnuteľné a je to napokon krásne, lebo ON vie o túžbach môjho srdca.

Zdieľať
Katarina Polohova

O autorovi Katarina Polohova

Niekto používa hudobné nástroje, niekto poéziu, niekto hlinu. Kati najradšej používa farby, rôzne tvary a slová ako zachytiť krásu, nádeje a sny. Rada tancuje, športuje, spieva, tvorí a zdraví ľudí s úsmevom a veľkým ,,KUK“. Má rada čistotu, poriadok a verili by ste alebo nie, ozaj rada upratuje. Chce každý deň objavovať krásu a učiť sa ako milovať, odpúšťať. Je grafička a jej každodenná práca ju veľmi napĺňa. Rada trávi čas s ľuďmi a zvlášť pri dobrej šálke kávy, ale neodmietne ani šálku dobrého anglického čierneho čaju. Keď potrebuje čas na samotu alebo oddych rada si zabehne do lesa alebo si pozrie dobrý film. Jeseň je jej obľúbené ročné obdobie, lebo práve vtedy príroda odhalí svoje ozajstné farby a verí, že Božia kreativita nemá hranice. Teší sa na veľa vecí, ale teraz sa teší na rozhovor s vami. Keby ste chceli vidieť nejaké jej práce, nakuknite http://katipolohova.tumblr.com.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *