JEDNO STAROVEKÉ PRÍSLOVIE HOVORÍ: „Dobre sú mienené údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.“ Vďaka myšlienkam ako je táto verím, že staroveký národ bol múdrejší, ako som si myslel. Pre nich to, aby sa zamysleli nad životom a skúmali jeho zákutia, aby našli kúsky pravdy, neznamenalo uniknúť pred utrpením ľudského života. Aj oni cítili potešenie a smútok tak ako ty a ja, ale našli si čas aj na hľadanie zmyslu – niečo, na čo sa z väčšej časti v dnešnom zhone zabudlo. Odložte preto na chvíľu nabok všetky termíny a všetko, čo vás rozptyľuje a pridajte sa aj vy k hľadaniu významu najväčšieho tajomstva života – lásky.

Láska je to, čo nás líši od všetkých ostatných stvorení na tomto svete – motivácia, potenciál a zodpovednosť milovať a byť milovaný. A práve to premieňa obyčajné bytie na dobrodružstvo; je to impulz pre úžas a zvedavosť, vďačnosť a spokojnosť. Nie je to len pocit, ktorý cítime k ľuďom okolo, ale je to aj záväzok. Láska nás učí byť trpezlivými a láskavými, pretože je to pre hlboký vzťah dôležité. Okrem toho, že spája ľudí, odhaľuje aj ich hodnotu – takú, ktorú nemôžeme ani získať ani stratiť. Vo svojom základe, láska znova a znova objavuje v ľuďoch ich skutočnú hodnotu a na tento objav odpovedá skutkom. Ak niekoho milujeme, túžime aby vedeli, že si ich vážime. Ak máme príležitosť vyzdvihnúť pozitívne vlastnosti milovanej osoby, naša láska nás „núti“ prejaviť pravé uznanie, nie len povrchné lichotenie. A radšej ako čakať na nejakú príležitosť, treba si ju vytvoriť.

Láska nie je vždy bezstarostná. Niekedy aj ten najláskavejší skutok nemusí byť za taký považovaný. Ak by rodičia dali svojej dvojročnej dcére všetko čo si zažiada, nebola by to láska, bolo by to kruté. Deti len zriedka rozpoznajú lásku rodičov aj vtedy, ak im niečo nedovolia, napríklad napiť sa horúceho nápoja alebo ak sú nútené vziať si lieky, keď sú choré. A práve tieto momenty sú zreteľnými prejavmi lásky. Rodičia sa snažia ochrániť svoje deti pred niečím, čo im môže ublížiť a zavedú liečbu, ktorá urýchli zotavenie. To sú „dobre mienené rany milujúceho“.

Láska podnecuje k činom, čo znamená, že ak niekoho milujeme, správame sa k nemu láskyplne a robíme si o neho starosti. Ak niekoho nemilujeme, takéto obavy nemáme. Najprv si musíme uvedomiť svoju vlastnú hodnotu a potom môžeme milovať iných. Láska k druhým je vedľajším produktom, ovocím lásky k sebe. Tak ako zdravý vinič produkuje veľa dobrého ovocia, aj zdravá láska k sebe je predpokladom lásky k druhým.

Niektorí z vás bez pochýb vidia súvislosť medzi týmito dvoma druhmi lásky, kým iní sú zahanbení myšlienkou lásky k sebe. „Iní ľudia majú hodnotu“, poviete mi, „ostatní majú skutočnú hodnotu ale ja nie.“ Tým, ktorí si myslia, že nie sú hodní lásky hovorím: Mýlite sa. Od nášho narodenia máme inštinktívnu potrebu rozvíjať sa. Bez toho, aby nám to niekto prikázal sa o seba staráme a chránime sa. Niekedy počas dospievania sme však začali tento inštinkt spochybňovať, a s ním aj svoju hodnotu. Neviem, čo to spôsobilo u vás, ale viem, že sebanenávisť je získaná vlastnosť. A preto ma mrzí, ak ste zažili situácie, ktoré spôsobili, že hodnotu seba samého spochybňujete. Chcem vás teda čo najláskavejšie a najlepšie ako viem povzbudiť k tomu, aby ste nezabúdali na pravdu o vašej skutočnej hodnote – a tú máte nie preto, čo robíte alebo čo nerobíte, ale preto, že ste, a že ste samiy sebou. A ste hodní lásky presne takí, akí ste. Musíme samých seba milovať. Bez lásky k sebe nemôžeme milovať ostatných. Ak naša láska k ostatným ľuďom nepramení z pravej sebalásky, potom sa stáva len povinnosťou, niečím, čo musíme robiť. Vďaka pravej láske sú obe strany poctené – ten, kto lásku dáva, aj ten, kto ju prijíma. A obaja sa cítia vzácnejší, motivovaní krásou a dobrotou toho druhého, uvedomujúc si, že sú hodní lásky. Takáto láska je ideálna. Na to, aby sme milovali druhých, láska k sebe nemusí byť perfektná. Pomôžme si prirovnaním – láska k sebe je vínny kmeň a jeho ovocím je láska k druhým.    

Ak viete aspoň niečo o záhradníctve alebo ste už videli nejakú rastlinu, ktorá rodí ovocie viete, že kvalita urodeného ovocia je kľúčovým ukazovateľom celkového zdravia rastliny. Existuje priamy vzťah medzi chutným hroznom a udržiavanou révou. Veľký vinič dáva veľa ovocia, a aj malý vinič urodí nejaké ovocie, ak je živený správne. Tak isto je to aj s láskou k druhým – dobré ovocie trvajúcej lásky k ľuďom čerpá z nadbytku zdravého vínneho kmeňa, získaného z hojnosti lásky k sebe. Ale ak sa sústredíme hlavne na ovocie, na rozvíjanie našej lásky k iným bez toho, aby sme milovali aj samých seba, potom nebudeme mať ani dostatok lásky k druhým. Platí to aj pre rastliny. Ak posilňujeme ovocie, rastlina nevyhnutne trpí. Ako rastie ovocie, kmeň vysychá a spolu s ním odumiera aj ovocie.

Láska nám pomáha objaviť v sebe krásu a hodnotu a dávať ju aj druhým ľuďom. Čo je potom nenávisť? Zatiaľ čo láska vidí v druhých hodnotu, nenávisť ju popiera. Kde láska túži poukázať na hodnotu, tam sa ju nenávisť usiluje zničiť. „Mať rád“ a „nemať rád“ vypĺňajú priestor medzi láskou a nenávisťou, potvrdzujú hodnotu človeka a preberajú zodpovednosť za jej rast. Nenávisť, je na druhej strane viac ako len obyčajné vyhýbanie sa záväzku. Snaží sa presadiť, že človek nemá žiadnu hodnotu. Verí, že ak odstráni objekt svojej nenávisti (či už sme to my samiy alebo iní), všetko bude bez neho lepšie. Nemyslí na budúcnosť, nedúfa

v uzmierenie. Nenávisť vyhlasuje: „Všetko to musí ísť preč. Tak to bude najlepšie.“

A v tom tkvie temnota nenávisti – predpoklad, že bezcennosť je lepšia ako hodnota, že nebyť je lepšie ako byť. Nenávisť si namiesto života vyberá smrť. Namiesto hodnoty si vyberá bezcennosť, a tým popiera ľudskosť. A z toho dôvodu je nenávisť prázdnotou, čiernou dierou kde pochybnosti víťazia nad nádejou, časnosť nad večnosťou.

Týmto článkom by som vás chcel vyzvať, aby ste zahŕňali láskou seba aj druhých. Ako otec, manžel a priateľ sa pravidelne stretávam s množstvom ľudí a preto viem, že presvedčenie a perspektíva každého človeka sa vyvíja, a to má (a vždy bude mať) vplyv na každodenný kontakt s inými ľuďmi. A môžem vám potvrdiť, že ak k niekomu pristupujeme s láskou a nie s nenávisťou, rozdiel je viditeľný. Bez pochyby ste už zažili obe situácie a viete, aký vplyv na vás mali.  

Tak pre aký postoj sa rozhodnete? Rozhodnete sa pre lásku a pripojíte sa k ľuďom, ktorí chcú zmeniť svet tým, že si vážia druhých aj seba? Pridáte sa k významným osobnostiam histórie, ktorí sa rozhodli žiť tak, aby dali druhým pocítiť ich hodnotu a vzácnosť?

Prajem vám, aby vás uvedomenie vašej vlastnej hodnoty podnietilo k láske k druhým.

K takej láske, ktorá bude trvať dlhšie ako ľudský vek.

pôvodným článkom “Love Hate v magazine Darling (10. vydanie). Do slovenského jazyka s povolením preložila Denisa Sonntagová.  fotografia: deviantart