Nie, nehovorím o jednom chlapcovi v jednej osobe. Skôr o bratoch „protipóloch“. Vyzerajú naozaj podobne. Dokonca celé roky nosili oblečenie po dvojičkách, a bolo im obom dobré. No nie sú dvojičky a ich rozmanité osobnosti to zreteľne podčiarkujú.

Môj starší syn Marek sa dá nazvať obdivovaným. Je neuveriteľne slovne zdatný. Dokáže hodiny rozprávať o veciach, ktoré ho zaujali, ako aj zopakovať takmer na prvýkrát básničku. Navyše je schopný poskladať podľa návodu najnáročnejšiu skladačku. Ak návod nemá, nájde si sto spôsobov ako čo vyrobiť. Doma denne vyrobí 2-3 výrobky z papiera či dreva, častokrát plne funkčné – ako napríklad gitaru, ktorá hrá, sadu bubnov s kopákom, činelami a paličkami, pohybujúce sa 3D autíčko, xylofón a kopec iných vecí. V týchto oblastiach je „nedosiahnuteľný“ a skvelý.

Môj mladší syn Jakub je v týchto oblastiach jeho náprotivok. Básničku sa je schopný naučiť iba keď je zhudobnená a v šiestich rokoch nevedel ani držať nožnice, takže jemná motorika mu dodnes nič nehovorí.

No keď sa na nich pozrieme z roviny vzťahov, vidíme staršieho vlka samotára, ako si vyrába zbrane vzadu na dvore, ako lozí po stromoch, ako naháňa mačky a psov. Akonáhle niekto prekročí jeho priestor, jasne a hlasne mu to dá najavo. Síce sa o vzťahy naozaj snaží, nedokáže si ich udržať.

A mladší sa naháňa obklopený kamarátmi, rovesníkmi a spolužiakmi. Obľúbený medzi všetkými. Či sa prihovorí malej sestričke, staršiemu bratovi, alebo bratrancovi, či je v prítomnosti rodičov alebo iných dospelých, vie čo sa od neho vyžaduje, vie ako sa má správať, vie reagovať správne na situáciu. Je takmer bezkonfliktný.

Je zvláštne vidieť ich vyrastať vedľa seba. Marek by mal najradšej kopu kamarátov a Jakub prahne po danostiach staršieho. No nie je to tak. Každý si nesie to svoje požehnanie aj „prekliatie“ so sebou a zdá sa, že sa s tým vkladom nedá nič urobiť. Mohli by sa navzájom nenávidieť a zožierať, a áno, občas takéto pocity vyplávajú na povrch. Vtedy mi takmer tuhne krv v žilách a len dúfam, že to hneď pominie. Práve preto sa snažím o prevenciu: vyzdvihnúť jedinečnosť toho, s ktorým práve som. Ak hovorím s Marečkom, vymýšľame spolu, čo by mohol vytvoriť a komu by to mohol podarovať. Zároveň mu vytváram priestor, aby pracoval na vzťahoch. Ak hovorím s Jakubkom, poukazujem na jeho schopnosť s každým sa spriateliť a všetky tie vzťahy si udržať, a zároveň ho povzbudzujem, aby poprosil Mareka, nech s ním niečo vytvorí. Marek vtedy pracuje na svojich vzťahoch a Jakub na jemnej motorike.

Je také ľahké porovnať ich a obidvoch skritizovať.

Je také potrebné oboch ich podržať a ukázať im, v čom sú dobrí. A dúfať, že vďaka tej oblasti, v ktorej excelujú, sa zlepšia aj vo všetkých ostatných. A že každý z nich pôjde svojou cestou a bude v nej najlepší: obľúbený aj obdivovaný.