Johannesburg, námestie Nelsona Mandely, ja a môj manžel.
“Pozri sa na tých černochov, na ich vlasy, neuveriteľné čo dokážu vytvoriť na hlave, najradšej by som si ich odfotila”.
“Tak si ich odfoť.”
“Už som to skúšala, ale na fotke to vôbec tak nevyzerá.”
“Musíš ísť úplne zblízka aby to vyšlo.”
“Nemôžem ich fotiť zblízka.”
“Prečo?”
Zamyslená, unavená sa vraciam z práce. Husto sneží, odbočujem z hlavnej cesty, ešte jedna dedina a budem doma. Vtom ma niečo kompletne vytrhne z letargie. Za zákrutou hneď u cesty stojí snehuliak. Ale nie obyčajný, je celý vyškerený, rehoce sa na plné kolo, tancuje, aspoň to tak vypadá a ruky (vetvy) má roztopašne rozhodené od seba.
Nepoznám človeka, ktorého každodenným chlebom nie je uvažovanie o láske. Lásku všetci chceme. Všetci ju dávame, všetci hľadáme. Akoby bez nej zastal čas a neexistoval zmysel ničoho. Kým ju máme, plesáme a keď strácame, žialime. Lásku neoddelíme od nás a podstaty, ktorá nás tvorí. Možno najviac inšpirácie je v láske. Vytvára tóny hudbe, farby maľbám a hĺbku slovám. Niekedy má podoby,Čítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať