Vždy som sa tešila na to, keď večer zalezieme do postele, zhasneme svetlo a budeme sa rozprávať o veciach, ktoré by sme nikomu inému nepovedali. Do noci sme šepkali o tom, čo sme zažili, o čom premýšľame a snívame. O našich predstavách, aký bude život keď budeme dospelé, skončíme školu a začne sa „skutočný život“. Moja staršia sestra a ja. Veľa vecí smeČítať ďalej
22. Pekný vek. Môj. Ani málo, ani veľa. Teším sa, že v mojom živote nastala rovnováha medzi infantilnosťou a zodpovednosťou. Hravosťou a nezávislosťou. Rada budím dojem silnej ženy, ktorá nikoho nepotrebuje, jedinou hybnou silou je jej rozum. Lenže, aj keď často tento dojem v ľuďoch evokujem – ľadovej sochy, či vari kráľovnej z Narnie; nie som taká. Rada by somČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať