Lietadlo sa pripravovalo na pristátie. Cez okienko som zahliadla krajinu podo mnou, tak inú ako tú, z ktorej som pred 15 hodinami odlietala. Opúšťala som zasneženú mrazivú krajinu, teraz som pristávala v horúcej Afrike. V AFRIKE. Musela som si to pre seba znova opakovať, aby som tomu uverila. Pristávali sme v Juhoafrickom Johannesburgu. Chystali sme sa tu stráviť Vianoce s mojou sestrou a jej rodinou, ktorá tu už žije 20 rokov. Áno, už 20 rokov jej dlžím túto návštevu a dôvod, prečo som to tak dlho odkladala je veľmi pragmatický. Buď som rodila alebo kojila alebo sme stavali dom či splácali hypotéku. Moja sestra si Južnú Afriku pre život vyslovene nezvolila, ale zvolila si za manžela Juhoafričana, a preto sa tu ocitla.

Zdieľať

Počas tohto leta som na potulkách svetom stretla Kristínu, alebo radšej Christinu, keďže je z Ameriky. Ako ju opísať?
Vekovo niečo málo po tridsaťpäťke, energické vystupovanie, veselá povaha. Ako sama o sebe hovorí, je šťasne slobodná a slobodnou chce aj zostať. Väčšinu svojho dospelého života strávila v zahraničí na rôznych misiách. Najdlhšie sa zdržala v Kambodži /8 rokov/, kde sa stala matkou.

Zdieľať

Minulú jeseň som urobila krok do neznáma dvakrát. Nové kroky sa podnikajú síce v novom roku, ale kedže nerobím asi nič konvenčne, tak moje „dobrodružstvá“ sa začali na jeseň. Prvý krok mi trvalo urobiť roky. Dlho som analyzovala, čo a ako by to bolo, študovala som všetko možné aj nemožné, zostrojila som si akúsi predstavu o tom, ako by môj život vyzeral „keby…“, ale chýbala mi odvaha. Kde vlastne človek berie odvahu skúsiť niečo nové?

Zdieľať

  Doma máme knihu, ktorá sa stala mojou obľúbenou. Čítala som ju už nespočetne veľakrát mojim 4 deťom (jedno z nich to potrebovalo viac ako ostatné). Kniha od Judith Viorst má názov Alexander a Príšerný, Hrozný, Nedobrý, Veľmi Zlý Deň. Je to vtipná, no zároveň aj vážna a veľmi pravdivá kniha. Buďme úprimní, všetci mávameČítať ďalej

Zdieľať

Ako som sa tak pretĺkala životom, postupne som prichádzala na pár životných zásad sama, alebo mi k tomu dopomohli iní. Tak som si to začala zapisovať…, aby som náhodou nezabudla. Buď priateľský k ľuďom, pretože inak zostaneš sám a nič na svete nie je horšie ako samota. Zlé a ťažké dni v živote majú svojČítať ďalej

Zdieľať

V našej dedinke na južnej Morave, kde bývam,  máme cintorín na začiatku lesa. Vedie k nemu chodníček lemovaný brezami. Vchádza sa tam veľkou železnou bránou a zadná malá brána vedie do lesa. Chodníčky sú vysypané červeným pieskom. Uprostred je drevená lavička, kde som už nie raz sedela a rozjímala. Počuť tam šum lesa a spevČítať ďalej

Zdieľať

Keď človek cestuje, najskôr je uchvátený obrazom, krajinou a okolím. Potom zistí, že väčší zážitok prináša poznávanie ľudí, ich kultúry a spôsobu ich života a najväčší, keď pochopí a pozná sám seba. Ráno sme z hotela vyrazili skoro, aby sme stihli autobus z Jerantutu do národného parku Taman Negara. Pred tým sme sa ešte stihliČítať ďalej

Zdieľať

  Kedysi bola jednou z mojich obľúbených televíznych relácií Piati proti piatim. Inšpirujúc sa filozofiou tejto súťaže, mohla by som aj ja vyhlásiť top toho, čo sa v našej domácnosti udialo počas materskej dovolenky, resp. top toho, čo dokázal môj syn. Sú dni, ktoré plynú nerušene a v ktorých zrejme máme čerpať silu do tých ďalších, ktoré sú akoČítať ďalej

Zdieľať

    Tak dlho som sa tešila na tú cestu. Ani som si nedokázala predstaviť, že ten deň, kedy odcestujeme, naozaj nastane.  Ale stalo sa a je práve  druhý deň nášho mesačného putovania po Malajzii. Sedeli sme na terase  Lake Gardens v Kuala Lumpur v areále vtáčej rezervácie, pili ovocný džús a  nasávali tropickú atmosféru.Čítať ďalej

Zdieľať

Cestovala som vlakom z Bratislavy do Žiliny. Cesta bola príjemná. Vonku svietilo slnko a za oknom sa mihal obraz meniacej sa prírodnej scenérie. Jesenné mesiace majú svoje neopakovateľné čaro, a tak som dlho fascinovaná hľadela von z okna a moje myšlienky som nechala jednoducho plynúť. Bol to skvelý relax. Mohla som si v hlave „upratať“, zrekapitulovať posledné udalosti, porozmýšľať nad tým,Čítať ďalej

Zdieľať

  Ak si ako ja, tak presne poznáš ten pocit, ktorý prežívam, keď prehrávam vo svojej “obľúbenej” hre – porovnávanie. V podstate, keď sa nad tým zamyslím, ono to ani nemá logicky iné východisko ako to, že sa nakoniec cítim ako looser. Buď preto, že ostatní sa zdajú krajší, múdrejší, šikovnejší, populárnejší… proste – ejšíČítať ďalej

Zdieľať

      Šliapem na bicykli s mojím manželom kúzelným moravským krasom. Tento kraj však nie je žiadna rovinka. Vyberáme lesné cesty, väčšinou šliapeme do kopca alebo letíme z kopca. Začínam si budovať kondičku po rokoch naháňania deciek na ihrisku, kŕmenia, umývania detských zapatlaných ručičiek. Aj keď som mala pocit, že vlastne som si cezČítať ďalej

Zdieľať

Nielenže rada varím, ale mám rada aj všetko to, čo k vareniu patrí – od plánovania menu po nakupovanie potravín. Väčšinou ma nakupovanie napĺňa radosťou a upokojuje ma. Táto láska nebola automatická, ale vyvíjala sa postupne. Bola to akási evolúcia, ktorá sa zrodila z nevyhnutnosti. Vždy som sa snažila ušetriť na strave a mám už rokmiČítať ďalej

Zdieľať