Má rada čiernu kávu a plný diár. Je o všetkom dobre informovaná, vzdelaná a nikdy si nenechá ujsť zaujímavý rozhovor. Túži sa neustále zlepšovať a meniť svet naokolo. Má jasnú predstavu aj o tom, čo robí mimo svojej práce, či už je to starostlivosť o deti, zachraňovanie životov alebo čítanie kníh. Články o aktuálnom dianí, ženách z histórie, literatúre, politike, sociálnych problémoch, o rovnováhe medzi prácou a súkromím a o práci so zmysluplným cieľom.
Zdá sa vám, že niekedy trávite príliš veľa času na nete? Na Facebooku? Možno keby stará mama vedela po anglicky, tak by nás za ten náš „screen time“ pokarhala. Je však niečo, čo stará mama možno nevedela. Nemohla.
Keď sa narodili naše baby, zmenil sa môj pohľad aj na to, ako učiť. Nehovorím teraz o tom, že som sa už dokázala pozerať na deti cez oči mamy. Skôr som začala citlivejšie vnímať to, čo učím a ako učím. Nedokážem veci zmeniť systémovo, občas ma to pohltí a nedokážem sa s tým zmieriť. Snažím sa však na veci dívať skôr pozitívne a hľadať cestu. Občas si spomeniem na motto, čo sme si dali na maturitné oznamko: „Hoc sme len malou kvapkou v mori, buďme tou, ktorá sfarbí oceán.“
Poznáte také dni: Prebudíte sa a uvedomíte si, že ste si nastavili budík na zlú hodinu. Potom vylejete kávu na svoju obľúbenú blúzku, pretože sa ponáhľate – a teraz meškáte 15 minút a to znamená, že na ceste do práce strávite v premávke ďalších 30 minút. Kanceláriou len prebehnete – ste ako rozbublaná plechovka mrzutosti, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť. Dnes proste nie je váš deň. A pravdepodobne to bude už len horšie. Počkať …
Vyspelá spoločnosť je dnes plná nezávislých a silných žien. Teda, aspoň to tak pôsobí. Feminizácia v pôvodne vyslovene mužských odvetviach je zjavná a neustále zvýrazňovaná. Silné ženy. Pod týmto pojmom si zrejme každý predstaví niečo iné, no väčšina má túto predstavu spojenú s obrazmi superhrdinky na štýl Wonder Woman, ktorá chce a vie zachrániť celý svet. Žena vzdelaná, finančne nezávislá, dobre oblečená, vždy upravená, taká, čo si v konflikte zachová chladnú hlavu, vie šéfovať veľkým pracovných kolektívom a robí to s úsmevom a veľkou rozvahou – proste obraz, ktorý rovnako ako zázračné perleťové jednorožce neexistuje.
Mayim Bialikovú môžete poznať z najlepšieho amerického komediálneho seriálu CBS „Teória veľkého tresku“, v ktorom stvárnila úlohu amy farrah fowlerovej. Za túto rolu dostala ocenenie EMMY award a bola nominovaná na cenu sag award. Na začiatku deväťdesiatych rokov si zahrala v hlavnej úlohe ako blossom russo v sitkome NBC „Blossom“. V reálnom živote je však ešte úžasnejšia ako jej herecké úspechy. Narodila sa a vyrástla v kalifornskom san diegu, v židovskej americkej rodine dokumentaristov a učiteľov. Svoju kariéru odštartovala vo veku dvanástich rokov, keď účinkovala v dráme „osudové pláže“ ako mladá bette midler. Má dvoch synov a je autorkou dvoch kníh – „Mayim’s Vegan Table“ a „Beyond the Sling“. Je hovorkyňou pre viaceré organizácie, poradkyňou pre dojčiace matky, zakladateľkou stránky groknation.com a držiteľkou doktorátu z UCLA v odbore neuroveda. Hovorí sa, že jeden človek nedokáže robiť všetko. Po stretnutí s mayim bialikovou si začíname myslieť, že to tak nie je. Je veľmi talentovaná, milá, inteligentná a úžasná.
Bolo to už dávno, čo sa mi dostala do ruky kniha od Stephena Coveyho, Sedem zásad pre šťastný rodinný život. V tom čase som už niekoľko týždňov trčala v nemocnici, a tak som mala nekonečne veľa času vysporiadať sa s touto pomerne hrubou knihou. Téma knihy ma zaujala nielen preto, že každý túži po šťastnom rodinnom živote ako po tom najlepšom, čo sa vám v živote môže prihodiť, ale aj preto, lebo na ceste bolo moje tretie dieťa a to už začínala byť vcelku poriadna rodina.
Náš najstarší syn to odjakživa nemá jednoduché. Po skončení prvej triedy sme ako rodičia podali žiadosť, aby mohol ročník opakovať. Pani riaditeľka sa nás snažila presvedčiť, že by mu to mohlo viac uškodiť ako prospieť, no nakoniec sme povolenie dostali. Chceli sme to preto, lebo bolo zjavné, že toho, čo má v hlave, je neporovnateľne viac ako toho, čo dá v škole navonok. Takže sa znova učil čítať, písať, počítať. Trošku to pomohlo. Ale potom sme prešli niekoľkými kolami psychologických testov, v ktorých sa mu potvrdila najprv hyperaktivita, potom poruchy učenia a napokon ešte aspergerov syndróm. Je pomocou vedieť, čo všetko brať do úvahy pri jeho výchove a vzdelávaní, ale tieto vedomosti zďaleka nestačia.
Ako reaguješ, keď sa veci okolo teba menia? Tešíš sa z výzvy alebo upadáš do depresie? Život je nepochybne plný zmien. A všetci tak nejako chápeme, že je to prirodzené. No napriek tomu berieme zmenu vždy ako výzvu. Pozitívnu alebo negatívnu. Ja mám určitým spôsobom malé zmeny rada. Zmeniť účes, preorganizovať veci v šuflíkoch,Čítať ďalej
„Ospravedlňte ma, potrebujem ísť na toaletu,“ vstala som od stola a odišla som. Zatvorila som dvere, pustila vodu a schúlila som sa do klbka ako dieťa. Po lícach mi začali potichu stekať slzy. Na tvári som pocítila chlad luxusných dlaždíc. Ozval sa môj prázdny žalúdok, nie však od hladu, ale kvôli silnej túžbe po naplnení novým životom.Čítať ďalej
Keď som si spomenula na svoje dospievanie, uvedomila som si, že väčšina mojich blízkych priateliek boli silné, úspešné ženy. Neviem, či ma to k nim ťahalo preto, že ma inšpirovali alebo sa naše cesty mali stretnúť, ale určite viem, že ich vplyv v mojom živote mi pomohol stať sa tým, kým teraz som.
Je neuveriteľné, ako sa počasie dokáže zmeniť z hodiny na hodinu. Posledný augustový deň ešte pripekalo slniečko ostošesť a potom nám zrazu celú noc pršalo, akoby sa nebo roztrhlo. A pvého septembra ráno sme tu mali jeseň. Možno si aj sama jeseň uvedomila, že ak príde presne v deň, keď začína škola, deti toČítať ďalej
Ako prozaička a inštruktorka, je mojou prácou zdôrazniť váhu a dôležitosť aj jediného slova. Učím iných, že slová majú dôsledky. Keď sú raz vyslovené, nedajú sa vziať späť, nie naozaj. Či sú alebo nie sú slová odvolané alebo ospravedlnené, ozvena počiatočného pocitu je navždy zakorenená v pamäti. Význam slov- a ich následky- sú niečo, čo by sme si maliČítať ďalej
Milujem čítať knihy, stále mám rozčítanú nejakú knihu alebo aj niekoľko naraz. A keď narazím na skvelú myšlienku, zapíšem si ju. Mám zošit plný skvelých myšlienok, nie sú moje, sú to myšlienky niekoho iného. Nechám vás nahliadnuť do mojich poznámok, možno vás inšpirujú a povzbudia tak ako mňa. Šťastie sa skladá z úplnýchČítať ďalej
Bola som tretiačkou na katolíckej škole a zúfalo som bola zaľúbená do chlapca, ktorému som sa nepáčila. Do chlapca, ktorý si robil srandu z mojich školských topánok a môjho priezviska, a na ktorého som stále chcela urobiť väčší dojem, ako na čokoľvek iné. V ten osobitý deň, keď som sa na neho cez celú miestnosť zaľúbene pozerala, prišiel jeden z farských kňazov, aby nám povedal o nesebeckosti a jej dôležitosti.
Nachádzame veľa inšpirácie, keď sa učíme o ženách, ktoré zanechávajú na svete stopu veľmi účinným spôsobom. Od podnikateliek a zakladateliek neziskoviek, cez umelkyne, spisovateľky, po hudobníčky. Ženy si dláždia cestu v toľkých rôznych odvetviach, počas nasledovania svojich vášní a vytváraní kreatívnych spôsobov ako spraviť svet lepším. Čítajte ďalej, aby ste sa dozvedeli o niektorých ženách, ktoré nás v poslednej dobe inšpirujúČítať ďalej
Na základnej škole som bola nástenkárka. Vždy keď prišiel marec, téma bola jasná. Na nástenku sme pripínali trblietavé písmenká so špendlíkmi, ktoré sa zarezávali do prstov: M A R E C – M E S I A C K N I H Y. Neviem, či sa mi to vrylo do pamäti kvôli tým doráňaným prstom, ale vždy, keď príde marec, jeČítať ďalej
Dnes sme na http://www.muzom.sk, pridajte sa k nám tam! Vyspelá spoločnosť dnes je plná nezávislých a silných žien. Teda, aspoň to tak pôsobí. Feminizácia v pôvodne vyslovene mužských odvetviach je zjavná a neustále zvýrazňovaná. Silné ženy. Pod týmto pojmom si zrejme každý predstaví niečo iné, no väčšina má túto predstavu spojenú s obrazmi superhrdinky na štýl Wonder Woman, ktoráČítať ďalej
Jediné slovíčko… odvaha! Pred pár týždňami som sa zastavila začala premýšľať nad uplynulým rokom, čo priniesol, čo vzal, v čom bol iný, jedinečný. Stratila som svoju milovanú starkú, komunitné bývanie s mojimi milými priateľkami, živý a rôznorodý tímik v práci, skupinky a stretávania s mojimi vzácnymi dievčatami a ženičkami, spoločenstvo, do ktorého som chodievala načerpaťČítať ďalej
Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“. Moje štúdium naČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať