Dnešné ráno bolo jedno z tých, kedy si človek povie, že takto by sa sa chcel zobúdzať častejšie. Na starú drevenú podlahu som našľapovala opatrne, aby sa dievčatá nezobudili a cez úzku chodbu som smerovala do kuchyne. Stále som sa s úžasom pozerala na tento historický byt v centre ktorý tak originálne spája noblesu minulých storočí s dnešným minimalistickým designom.
Som Československé dietko. Ocko Moravák, keď mal osemnásť, nastúpil na vojenčinu do Topoľčian, kde sa zoznámil s fešnou slovenskou dievčinou a oženil sa s ňou. Vyrastala som v Bratislave, ale prázdniny a víkendy sme často trávili u babičky na Morave. Milovala som to tam, ale po česky som nikdy nehovorila, vtedy som to nepotrebovala.
Možno si niektorí z vás spomínate, keď som písala, ako sme v škole pre nášho syna – aspergera – dostali šancu na skrátené vyučovanie. (here we can add a link of my article: „Taký fajn plán“) Išla som vtedy síce do školy s tým, že som ochotná byť Marekovi asistentkou, no odchádzala som s tým, že mu umožnili chodiť do školy na tri hodiny denne. Chodí do bežnej základnej školy a čím je starší, tým viac si uvedomujem, že to nie je úplne všedná situácia.
o desiatich krásnych aj náročných rokoch v službe TCKompas som dostala dar desiatich týždňov takzvaného sabatikalu – to jest času prevencie pred vyhorením, v ktorom som študovala, pripravovala sa na novú pracovnú pozíciu, písala a záver toho času obsahoval inšpiratívnu cestu k partnerským službám v Ázii. Nebola to moja prvá voľba. Ázia a najmä IndiaČítať ďalej
Nikdy neodchádzam z domu bez rúžu na perách. Ako prvá musím priznať, že to trocha preháňam. V skutočnosti sa moji priatelia na vysokej škole vždy smiali, keď som utekala späť na internát, aby som si znova naniesla rúž. Ale rýchlo sa to stalo mojim typickým znakom a teraz namiesto posmechu dostávam komplimenty.
Každý rok oslavujeme 8. marca deň žien.
Začalo to takto: v roku 1911 nemecká teoretička a aktivistka Clara Zetkin zorganizovala Medzinárodný deň žien na podporu sociálnej, ekonomickej a politickej reformy. Viac ako milión mužov a žien sa zhromaždilo v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a Dánsku. Odvtedy sa tento deň stal každoročným celosvetovým podujatím,
Keďže sme obaja tak trochu knihomoli a keďže môj manžel nepoužíva stránku goodreads, dali sme si doma na poličku malú tabuľku, kde si budeme celý rok písať číslo, koľko kníh sme už prečítali – ako takú výzvu. Čo tento triviálny incident z každého z nás odhalil sa dočítate ďalej
Všetci to poznáme. Pracujeme na niečom, investujeme veľa času, energie, a predsa tomu niečo chýba. Niečo nám uniká.
A čo tento blog? Obsah môže byť dobrý, ale je to naozaj to pravé orechové?
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať